Turistika

Biele Karpaty

Hlavný hrebeň sa tiahne zväčša po Slovensko-moravských hraniciach. Od Skalice po Vlársky priesmyk meria vyše 100 km. V širšom okolí Trenčína sú predovšetkým tieto časti:

  • Javorinská hornatina s najvyšším vrcholom pohoria (Veľká Javorina 970 m),
  • Bešiny (628 m),
  • Lopenícka hornatina (Veľký Lopeník),
  • Súčanská vrchovina (Chabová 731 m) a
  • Bošácke bralá (Bradlová 733 m).

Klimaticky patrí do mierne teplej, vrcholové časti do chladnej oblasti. Najväčšiu časť lesných komponentov tvoria v nižších oblastiach dubovo-hrabové lesy, vo vyšších polohách je bukový porast. Významným fenoménom pohoria sú lúčne spoločenstvá s bohatým výskytom druhov z čeľade vstavačovitých. Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov.

V roku 1979 bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Biele Karpaty, s výmerou 43 519 ha. Osobitý pôvab v krajinnom obraze dotvára kopaničiarske osídlenie s prvkami ľudovej architektúry a pestrosťou ľudových tradícií.

Odporúčané turistické trasy
Trasa Značka Čas
Trenčín – Drietoma červená 3.00 h
Zlatovce – Machnáč zelená 3.00 h
Zlatovce – Horná Súča žltá 3.00 h
Zlatovce – Hrabovka – Horná Súča modrá 3.30 h

 

Považský Inovec

Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Tiahne sa poludníkovým smerom popri Váhu od Jastrabského sedla po mesto Hlohovec. Pohorie zaberá asi 600 km2. Delí sa na 4 podcelky – Vysoký Inovec s najvyšším vrchom pohoria (Inovec 1042 m), Nízky Inovec (Bezovec 743 m), Inovecké predhorie a Krahulčie vrchy (Marhát 749 m). Pre turistické ciele je atraktívna predovšetkým severná a stredná časť s možnosťami pre letnú i zimnú turistiku.

Klimaticky patrí s výnimkou vrcholových častí do mierne teplej oblasti. Vyskytujú sa tu mnohé minerálne pramene miestneho významu. Najrozšírenejšie sú dubovo-hrabové lesy a porasty bučín. Odolné kremence, vápence a dolomity vystupujú nad okolie ako výrazné skalné steny a stupne (napr. okolie Beckova). Lesná hornatá krajina je charakteristická rozsiahlymi plochami stepi až lesostepi, s vidieckou sídelnou štruktúrou, s prevahou lesohospodárskej, poľnohospodárskej a rekreačnej funkcie.

Odporúčané turistické trasy

Veľmi obľúbený je výstup na Inovec (1042 m). Bukové lesy miestami prerušované dubovo-hrabovými,  siahajú až po vrcholovú pyramídu. V najvyšších miestach sú vysadené smrečiny. Vrcholová kóta neposkytuje výhľad, je však možný z blízkeho Palúcha (1001 m) a z hornej časti lyžiarskej lúky. Za pekného počasia je (smer sever) Vršatecké bradlá, Vápeč a Baske. Vo výške 840 m stojí turistická chata.

Prístup

Zo severu, z obce Mníchova Lehota – železničná stanica – červená značka.

 

Strážovské vrchy

Zaraďujeme ich do Fatransko-tatranskej oblasti Západných Karpát. Na juh od Trenčína v Jastrabskom sedle sa napájajú na Považský Inovec, na východe vo Fačkovskom sedle na Malú Fatru, na severe v Sedle nad osadou Briestenné na Súľovské vrchy. Pohorie zaberá viac ako 900 km2.

Klimaticky patrí pohorie do mierne teplej, vrcholové časti do chladnej oblasti. Najväčšiu plochu zaberajú bučiny, v južnej časti dubiny. Delí sa na 4 podcelky a 22 častí. V širšom okolí Trenčína sa nachádzajú: Teplická vrchovina (Slapský vrch 798 m), Basky (Baske 955 m), Ostrý (Ostrý vrch 768 m). Hlavnú časť pohoria tvoria vápence, dolomity a slienité vápence. Pohorie je štrukturálne pestré. Táto rozmanitosť spôsobila vznik neopakovateľných tvarov vrcholov.

Odporúčané turistické trasy

Trasa Značka Čas
Trenčín – Kubra – Trenčianske Teplice červená 4.45 h
Kubra – Sedlo Lúčky žltá 2.30 h
Soblahov – Chata pod Ostrým vrchom – Trenčín modrá 4.45 h

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!