Obdobie pred n.l.
| rok | udalosť |
|---|---|
| 38 000 – 32 000 pred n. l. |
Mladopaleolitické osídlenie na Brezine (szeletiénska stanica), nájdené boli kamenné radiolaritové úštepy – čepele, rydlá, škrabadlá, retušéry a i. |
| 26 000 – 18 000 pred n. l. |
Mladopaleolitické osídlenie (gravetien) v Zamarovciach. |
| 5000 – 3000 pred n. l. |
Neolitická osada Želiezovskej kultúry v južnej časti Trenčína. Nález najstaršej keramiky na území mesta. Má tenkostenný črep, zdobený rytými líniami, žliabkami a vrypmi. |
| 3000 – 1900 pred n. l. |
Eneolit – nálezy Bádenskej kultúry a bošáckej skupiny na území Trenčína. Boli objavené nálezy kanelovanej keramiky, dôkazy textilnej výroby (prasleny, závažia z krosien) a unikátna nádobka z fosilnej kosti so šiestimi otvormi. |
| 1800 – 1500 pred n. l. |
Počiatok doby bronzovej na území Trenčína. Boli nájdené dôkazy o existencii opevnených remeselníckych osád v lokalitách na hradnej skale a v Čerešňovom sade na Brezine z obdobia Únětickej kultúry a Maďarovskej kultúry. |
| 1200 – 700 pred n. l. |
Ľud Lužickej kultúry mladšej doby bronzovej husto osídlil okolie Trenčína. Na trenčianskej hradnej skale vybudovali opevnené Hradisko a žiarové pohrebisko v centrálnej časti mesta. |
| 500 – 0 pred n. l. |
Doba laténska – Príchod Keltov. Na hradnej skale boli zistené stopy početného osídlenia ľudu Púchovskej kultúry. Nález dvoch bronzových náramkov a masívnej spony v Trenčianskych Biskupiciach, dvoch strieborných mincí tipy Biatek a najmä vzácnej zlatej mince typu Athéna – Alknis svedčia o živých obchodných stykoch s keltským svetom. |
| Prelom letopočtu | Príchod germánskych kmeňov. Na západnom Slovensku až po Považskú Bystricu sa usídlili Kvádi. |
1. – 10. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 179 | M.V. Maximianus, legát II. légie pomocnej nechal vytesať na dnešnú hradnú skalu votívny nápis po víťazstve nad Germánmi. Prvý písomný prameň o Trenčíne (Laugaricio). |
| 2. pol. 3. storočia | Nálezy rímskych importov na území Trenčína – kolkovaná keramika, sklenné nádoby a perly a najmä terra sigillata dovážaná pravdepodobne z východogalskej oblasti. Boli nájdené tiež rímske mince Trajána (98 – 117), Antonia Pia (138 – 161), Marca Aurelia (161 – 180). |
| 7. – 8. storočie | Príchod Slovanov. Početnými nálezmi sa Trenčín radí k významným staroslovanským lokalitám. V hroboch boli objavené napr. jazdecké ostrohy, kovanie vedierka, sekerka, nožíky, neúplný dvojsečný meč, kresadlo, rozličné nádoby. Nový názov – Trenčín, je slovanského pôvodu. |
| 9. storočie | Trenčín je významným veľkomoravským sídlom ako z hľadiska obchodu a remesla, tak z pohľadu vojenského a správneho. Nález meča o ostrôh dokladá existenciu kniežacieho prostredia. Rotunda na Trenčianskom hrade pravdepodobne pochádza taktiež z čias Veľkej Moravy. |
| 10. storočie | Postupné prenikanie nového etnika – Maďarov na územie stredného Považia. |
11. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| Asi 1018 | Trenčín a stredné Považie sa stáva súčasťou Uhorského kráľovstva. |
| 1067 | K tomuto roku spomína nedatovaná správa z Gesta Hungarica vpád českého vojska k Trenčínu, odkiaľ priviedlo bohatú korisť ľudí a dobytka. |
| 1068 | V zakladacej listine pražského biskupstva z 29. 4. 1068 sa spomína provincia Váh (Vag). Nepriama zmienka o Trenčíne, ako najpravdepodobnejšom sídle tejto provincie. |
| 1074 | Pred týmto rokom napísal päťkostolský biskup Maurus legendu o svätých Svoradovi a Benediktovi, ktorí žili ako pustovníci na Skalke pri Trenčíne. (Maurova legenda). Ide o ďalšiu nepriamu zmienku o Trenčíne. |
| 1091 | Kosmasova kronika uvádza, že Břetislav, syn českého kniežaťa Vladislava po spore so svojím otcom ušiel s viac ako 2000 druhmi k uhorskému kráľovi Ladislavovi I., ktorý ich dočasne usadil „v zemi Baan“ pri hrade Trenčín. Môže ísť buď o Bánovce nad Bebravou, alebo Bánov na Morave, neďaleko Trenčína. |
12. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1111 | Zoborská listina o príjmoch Zoborského opátstva z kráľovských mýt na Považí spomína priamo Trenčín. |
| 1113 | Druhá Zoborská listina obsahuje stručný opis chotára osady Trenčín. |
| 1193 | Spomína sa najstarší menom známy trenčiansky župan Michal. |
13. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1208 | Trenčianskym županom bol Martin. Listina s opisom hraníc majetku Nitrianskeho biskupstva v Trenčíne. |
| 1235 | Najstaršia zmienka o trenčianskom archidiakonovi, ktorý spravoval trenčiansky archidiakonát, ale sídlil v Nitrianskom biskupstve. |
| 1240 | Trenčianskym županom bol Lodomerius (Vladimír). |
| 1241 | Trenčiansky hrad odolal útoku Tatárov, ktorí cez zrejme Hrozenkovský priesmyk asi koncom apríla vpadli cez Moravu na stredné Považie. Obranu viedol trenčiansky župan Bogomer (Bohumír). |
| 1251 – 1260 | Ako trenčiansky župan sa spomína Bas, syn Basov. |
| 1262 – 1266 | Je trenčianskym županom hlavný kráľovský koniarnik Herrandus. |
| 1265 | Opis hraníc chotára Kubrej, ktorý bol vyčlenený z trenčianskeho chotára. |
| 1271 | Listina so súpisom a ohraničením majetkov Nitrianskeho biskupstva uvádza, že od čias jeho založenia (koniec 11. – začiatok 12. storočia) mu prináleží desiatok a tretina trhového, prevozného a mostného mýta v Trenčíne. To svedčí o mestskom charaktere Trenčína už pred týmto rokom. |
| 1275 | Trenčianskym županom sa stáva Štefan, syn Matúša I. z rodu Čákovcov, hlavný kráľovský stolník. |
| 1296 | Pravdepodobne koncom tohto roku sa stáva majiteľom Trenčianskeho hradu a panstva Matúš Čák III., zvaný Trenčiansky. Z Trenčianskeho hradu neskôr urobil sídlo a centrum svojich rozsiahlych dŕžav a mestu Trenčínu pravdepodobne udelil mestské výsady. |
14. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| Začiatok 14. storočia | Trenčín mal asi 1000 obyvateľov (i s predmestiami) |
| 1318 | Prvá zachovaná privilegiálna listina pre mesto Trenčín. Ide o nevydarené falzum. |
| 1321 | 18. marca zomiera pravdepodobne na Trenčianskom hrade Matúš Čák Trenčiansky. Jeho hrob sa nikdy nenašiel. Pánom Trenčína sa stal uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou. |
| 1324 | Najstaršia zachovaná listina, vydaná villikom (starostom) Trenčína Michalom. |
| 1335 | 24. augusta sa na Trenčianskom hrade stretol uhorský panovník Karol Róbert sprevádzaný synom Ľudovítom s poľským kráľom Kazimírom a českým kráľom Janom Luxemburským, ktorý prišiel v sprievode svojho syna Karola. |
| 1342 | Dekrét kráľa Karola Róberta spomína Trenčín ako mesto, ktoré platí ročne 10 hrivien dane z výmeny mincí. Potvrdzuje výsadný mestský charakter Trenčína. |
| 1362 | Na Trenčianskom hrade prebehli ďalšie mierové rokovania medzi uhorským panovníkom Ľudovítom I. a českým kráľom a nemeckým cisárom Karolom IV. |
| 1370 | Kráľ Ľudovít I. potvrdil Trenčínu staršiu výsadu konania výročného trhu. |
| 1370 | Poznáme menom prvého trenčianskeho richtára (iudex) Ondreja. |
| 1381 | Po prvý doložená pečať trenčianskych mešťanov. Pravdepodobne je však staršia, existovala už v roku 1324. |
15. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1402 | Výsadná listina, vydaná pre Trenčín Žigmundom Luxemburským určuje súbor práv a výsad trenčianskych mešťanov. Jej pravosť je pochybná. |
| 1412 | 19. februára cisár a kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta s výsadami Budína a Stoličného Belehradu. |
| 1430 | Žigmundov mandát oslobodzuje Trenčanov za zásluhy pri obrane proti Husitom, od platenia mýta v celom Uhorsku. |
| 1424 – 1439 | Zemepanskou vrchnosťou Trenčína bola kráľovná Barbora Celská, druhá manželka Žigmunda Luxemburského. |
| 1437 | Medzi zástupcami mesta sa spomína rektor Ján, čo značí že Trenčín mal v tom čase mestskú školu. |
| 1476 | Bola založená dodnes zachovaná mestská kniha na zaznamenávanie významnejších majetkových prevodov. |
| 1477 | Trenčiansky hrad a panstvo získal rod Zápoľskovcov. |
| Koniec 15. storočia | Trenčín i s predmestiami mal okolo 1500 obyvateľov. |
16. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1528 | Trenčiansky hrad bol obliehaný habsburským vojskom Ferdinanda I., pod velením Johanna Katzianera. Posádka v službách Jána Zápoľského 28. júna po delostreleckom ostreľovaní a výbuchu hradnej prachárne hrad vydala za za čestných podmienok. Na páde hradu mala svoj podiel i zrada. Mesto bolo vyrabované a vypálené. |
| 1534 | Trenčiansky hrad dostal do zálohu palatín Alexius Thurzo. |
| 1548 | Podľa daňových súpisov žilo v Trenčíne 222 rodín, t. j. asi 1200 – 1300 obyvateľov. |
| 1560 | Záložné právo na hrad získal Pavol z Arcu. |
| 1573 | Trenčiansky hrad získal Ladislav Popel z Lobkovíc. |
| 1582 | Lobkovic prenechal záložné právo na hrad a panstvo Imrichovi Forgáčovi, ktorý začal s rozsiahlymi opravami. |
| 1585 | Trenčín postihla prvá morová rana. |
| 1593 | Rozsiahla povodeň si vyžiadala obete na ľudských životoch a spôsobila značné škody na majetku. |
| 1594 | Záložné právo na Trenčiansky hrad, panstvo a funkciu župana získal Štefan I. Ilešházi. |
| 1599 | Okolie mesta bolo spustošené oddielmi krymských Tatárov v službách tureckého (osmanského) sultána. Samotné mesto však nedobyli. |
17. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1600 | Štefan Ilešházi zakúpil Trenčiansky hrad a získal naň kráľovskú donáciu. V rukách Ilešháziovcov zostal hrad až do roku 1835. |
| 1604 | Hajdúsi Štefana Bočkaja sa zmocnili mesta a napáchali ohromné škody. |
| 1619 | Za stavovského povstania Gabriela Batlena sa povstalci zmocnili Trenčína, pričom mesto muselo Bethlenovi odprisahať vernosť a zaplatiť 800 zlatých kontribúcie. |
| 1620 | V Trenčíne sa v súvislosti s Mikulovským mierom ubytoval sám Bethlen, čo stálo mesto ďalších 600 zlatých na pohostenie a vydržiavanie jeho vojenského sprievodu. Uhorskú korunu, ktorú sa Bethlen zaviazal vrátiť cisárovi priviezli do Trenčína, kde bola od apríla uložená pod dohľadom kustóda koruny Petra Révaya. To prišlo Trenčanov na ďalších 250 zlatých. |
| 1625 | Trenčín postihla ďalšia veľká povodeň. |
| 1635 | V Trenčíne žilo 270 hospodársky samostatne činných rodín. |
| 1637 | Český exulant Václav Vokál z Prahy založil v Trenčíne prvú kníhtlačiareň. |
| 1644 | Oblasť Trenčína zasiahlo stavovské povstanie Juraja I. Rákociho. |
| 1647 | Príchod jezuitov do Trenčína. |
| 1649 | Jezuiti otvorili v Trenčíne vlastnú školu. |
| 1653 – 1657 | Bol postavený kostol a kolégium jezuitov. |
| 1656 | Trenčín opäť postihla epidémia moru, ktorej padlo za obeť vyše 300 ľudí. |
| 1663 | Ďalší veľký vpád osmanských vojsk ku Trenčínu 2. októbra znamenal spustošenie širokého okolia, vypálené dediny a stovky ľudí odvlečených do otroctva. Mesto utrpelo iba menšie škody. Pri jeho obrane však padlo okolo 300 obyvateľov a príslušníkov vojenskej posádky. Mesto zakúpilo pre radničné účely súkromný dom stojaci na mieste dnešného Mestského úradu. Prvá zmienka o existencii poštovej stanice Trenchinum. |
| 1678 – 1683 | Pustošili široké okolie Trenčína povstalecké vojská Imricha Tököliho. |
| 1696 | Magistrát mesta uvádza, že v ňom žije asi 1700 obyvateľov a 360 vojakov, pričom ďalších 170 vojakov má posádku na hrade. |
18. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1704 | Posledné stavovské povstanie Františka II. Rákociho postihlo Trenčín najťažšie. Kurucká blokáda mesta trvala viac ako štyri roky. Pre nedostatok potravín bolo už v roku 1705 prinútených 224 starých ľudí, žien a detí opustiť mesto. |
| 1706 | Trenčín mal 1880 obyvateľov. |
| 1708 | 14. mája postihol mesto katastrofálny požiar, pri ktorom zhorelo 195 domov (118 „do tla“), okrem iných budov i jezuitský (piaristický) kostol sv. Františka Xaverského, radnica, obe mestské brány a šľachtický konvikt. Zničené bolo aj predmestie. Krátko potom, 3. augusta ,boli kurucké vojská v Bitke pri Trenčíne (Hámroch) na hlavu porazené. |
| 1710 | Trenčín postihla dosiaľ najkrutejšia morová rana, ktorá si vyžiadala takmer 1000 obetí. |
| 1711 | Počet obyvateľov Trenčína sa znížil na 1071 osôb. |
| 1712 | Bol opravený a nádherne vyzdobený kostol jezuitov. |
| 1715 | Podľa neúplnej štatistiky žilo v Trenčíne 1540 obyvateľov. |
| 1716 | Na morovú nákazu zomrelo 222 obyvateľov mesta a ďalších 114 sa zo strachu odsťahovalo. |
| 1720 | Počet obyvateľov možno na základe daňového súpisu odhadnúť na 1656 duší. V meste žilo 276 rodín, z ktorých 230 malo vlastné domy a 56 žilo v podnájme. |
| 1778 | Podľa štatistických údajov mal Trenčín v tomto roku už 3377 obyvateľov. |
| 1779 | Mesto navštívil cisár Jozef II, ešte ako spoluvládca Márie Terézie. |
| 1783 | Z Trenčianskeho hradu definitívne odišla cisárska posádka. |
| 1787 | Trenčín dosiahol jeden zo svojich demografických vrcholov, keď v ňom žilo 4222 obyvateľov. |
| 1790 | Mesto postihol ďalší katastrofálny požiar, ktorý zničil takmer celé vnútorné mesto. Okrem radnice a ôsmich domov zhoreli všetky meštianske obydlia aj Farský kostol a fara. Zasadil tiež poslednú ranu Trenčianskemu hradu, ktorý odvtedy zostal v ruinách. |
| 1794 | Na základe tolerančného patentu Jozefa II. bol v Trenčíne postavený evanjelický kostol a nová škola. |
19. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1804 | Počet obyvateľov poklesol na 2614 osôb. |
| 1805 | V čase protinapoleonských vojen prechádzal cez Trenčín ruský cár Alexander, ktorý sa tadiaľto vracal i po prehratej bitke pri Slavkove. Bol hosťom trenčianskeho župana Štefana II. Ilešháziho. |
| 1813 | Pri katastrofálnej povodni 26. augusta vznikli škody za 86 tisíc zlatých. Žiaľ 44 obyvateľov mesta zaplatilo pohromu životom. Pri povodni sa bezmála utopil i „otec českého dejepisu“ František Palacký, ktorý bol v Trenčíne na návšteve. |
| 1814 | Cez Trenčín prešlo 36 tisícové ruské vojsko na svojej ceste do západnej Európy, aby sa zúčastnilo na konečnej porážke francúzskeho cisára Napoleóna I. |
| 1818 | V budove hostinca „Čierny orol“ na hlavnom námestí bola zriadená poštovňa s názvom Trentšin, resp. Trentschin. |
| 1828 | Mierny demografický vzostup upravil počet obyvateľov Trenčína na 3405 a počet domov stúpol na 342. |
| 1831 | Epidémia cholery, ktorá si vyžiadala 83 životov opäť zredukovala počet obyvateľov mesta. |
| 1837 | Trenčín obýva 3326 osôb. |
| 1847 | Počet obyvateľov mierne stúpol na 3400 duší. V tom istom roku bola v Trenčíne zriadená nemocnica. |
| 1849 | 22. septembra sa v Trenčíne konalo slovenské národné zhromaždenie, na ktorom Ľudovít Štúr vysvetľoval ciele slovenskej politiky. |
| 1852 | Trenčín navštívil 12. augusta cisár František Jozef I. |
| 1857 | Trenčín postihol ďalší ničivý požiar. |
| 1863 | V Trenčíne vychádzal časopis „Slovenský učiteľ“ v slovenskom jazyku. |
| 1866 | Prusko-rakúska vojna. Rakúske vojská maršála Benedeka sa po prehratej bitke pri Hradci Králové sťahovali cez Vlársky priesmyk a Trenčín k Bratislave. V Trenčíne bolo ubytovaných mnoho najmä ranených vojakov, ktorí do mesta zavliekli epidémiu cholery. Tá si od 20. augusta do 21. októbra vyžiadala 75 životov. Strach z návratu choroby pretrval až do konca storočia. |
| 1870 | V Trenčíne bývalo 3949 osôb. |
| 1871 | V meste sa 19. 7. uskutočnilo prvé slovenské ochotnícke divadelné predstavenie. Zahrali hru J. Palárika „Inkognito“ v réžii Ľ. Dohnányho. |
| 1873 | Od začiatku roku začali vychádzať prvé noviny v Trenčíne Trenčiansky oznamovateľ (Trenchiner Anzeiger). 20. 10. vyšlo prvé číslo Považských listov (Vágvölgyi Lap). |
| 1873 | Ustanovil sa Dobrovoľný požiarny zbor. |
| 1874 | Trenčín získal prvú stálu vojenskú posádku – časť 15. honvédskeho pluku. |
| 1874 | Vznikol Trenčiansky spevácky spolok. |
| 1876 | Trenčín ako slobodné kráľovské a neskôr municipiálne mesto stratil svoje privilégiá a stal sa spolu s inými menšími mestami iba „ obcou so zriadeným magistrátom“. |
| 1877 | Bol založený Prírodovedný spolok Župy trenčianskej pod vedením Dr. K. Brančíka. |
| 1879 | Považská železnica dosiahla predmestie Trenčína v Istebníku. Vtedy vznikla i prvá mestská hromadná doprava v meste: od hotela „Zlatý baran“ na námestí odchádzali ku každému vlaku do Istebníka omnibusy. |
| 1880 | V Trenčíne bol natrvalo umiestnený 71. peší pluk spoločnej c.a.k. armády neskôr známy ako „drotársky regiment“. Bol asentovaný zo stredného a horného Považia. |
| 1882 | V januári bol ustanovený Trenčiansky mestský a župný spolok Červeného kríža. |
| 1883 | Postavili prvý železničný most v Trenčíne a budovu železničnej stanice, ktorá dodnes stojí v parku. Most bol dlhý 256 metrov a postavila ho viedenská firma Milde a comp. |
| 1885 | Bol zriadený nový mestský cintorín mimo obývanú zónu mesta. |
| 1886 – 1887 | Župné úrady dali pre 71. pluk postaviť Fridrichove (dnes Štefánikove) kasárne s nákladom takmer 400 000 zlatých. |
| 1886 | V Trenčíne opäť prepukol veľký požiar. |
| 1887 | Začalo zalesňovanie dovtedy holých svahov Breziny, ktoré dalo podnet vzniku rovnomenného lesoparku. (v roku 1891 už bolo vysadených 17 000 stromčekov). |
| 1890 | Počet obyvateľov Trenčína po prvý raz presiahol 5000 osôb. |
| 1897 | Nórska firma Gregersen a synovia postavila nový oceľový cestný most cez Váh. Bol dlhý 258 m a široký 6 m. Náklady 386 644 korún znášal štát. |
| 1897 | Bola dokončená železničná trať Trenčín – Bánovce. |
20. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 1901 | Barón Armin Popper dal postaviť hotel Tatra. (Elisabet). |
| 1904 | Grófka Ifigénia D´Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. Dar bol prijatý až vtedy, keď grófka pridala 37 jutár pasienkov a 8 jutár polí na uhradenie najnevyhnutnejšej údržby hradu. |
| 1904 | Mestské zastupiteľstvo schválilo zriadenie Ľudovej knižnice |
| 1904 | Pri príležitosti návštevy arcivojvodu Fridricha a jeho manželky Izabely odohrali v Trenčíne prvý ukážkový futbalový zápas. |
| 1904 | Bol založený Trenčiansky telovýchovný spolok. |
| 1905 | 1. decembra bol v Trenčíne zavedený telefón. |
| 1905 | Začala prevádzka v Prvej továrni na slivovicu a koňak. |
| 1905 | Vyšlo prvé číslo liberálno – opozičných „Trenčianskych listov“ („Trencséni lapok“). |
| 1907 | V Trenčíne postavili druhý železničný most cez Váh. Jeho stavbu si vyžiadalo zdvojkolajenie Považskej železnice. |
| 1907 | Začala výroba v textilnej továrni bratov Tiberghienovcov zo severofrancúzskeho mesta Torucouing (neskoršia Merina). |
| 1907 | 1. mája bol Trenčín prvý raz skúšobne elektricky osvetlený. |
| 1907 | Začiatkom júna bolo otvorené prvé stále kino Apollo. |
| 1909 | Začala prevádzka úzkokoľajnej železnice do Trenčianskych Teplíc. |
| 1910 | Bola dokončená výstavba mestskej kanalizácie. |
| 1911 | V máji dali do prevádzky nový verejný vodovod. |
| 1911 | V októbri prebehlo zakladajúce zhromaždenie Muzeálnej spoločnosti župy trenčianskej. |
| 1912 | Bolo založené Považské múzeum s riaditeľom Dr. Karolom Brančíkom. V roku 1913 už zbierkový fond múzea obsahoval 34 214 predmetov. |
| 1913 | Cez Trenčín prechádzala automobilová rallye Adria – Tatry. V tom čase už jazdili v meste 4 automobily. |
| 1913 | Mesto Trenčín dalo postaviť kasárne pre 15. honvédsky pluk (neskoršie Masarykove kasárne). |
| 1914 | 24. mája sa hornej Sihoti uskutočnil prvý vzlet lietadla ťažšieho ako vzduch. Uskutočnil ho dolnozemský Slovák Andrej Kvasz. |
| 1914 | Trenčianske pluky – 71. peší a 15. honvédsky boli nasadené na východnom fronte v Haliči. |
| 1914 | Na frontoch I. svetovej vojny padlo asi 200 Trenčanov a asi 150 – 180 ich zostalo trvalo invalidnými. Strata syna, otca, manžela, či brata postihla každú štvrtú až piatu trenčiansku rodinu. |
| 1915 | Vznikol pri trenčianskom Piaristickom gymnáziu prvý skautský oddiel. Po zániku v roku 1917 bol obnovený v roku 1921. |
| 1916 | V máji bol po prvý raz zavedený v Trenčíne letný čas. |
| 1918 | Vzburu vojakov 71. pluku v srbskom Kragujevaci zaplatili životom 44 jeho príslušníkov. |
| 1918 | 6. novembra sa v Trenčíne ustanovila miestna Slovenská národná rada pod predsedníctvom Dr. Karola Štúra. |
| 1918 | 25. decembra vyšlo prvé číslo Trenčanských novín. Ich zakladateľom, majiteľom a zodpovedným redaktorom bol JUDr. Karol Štúr. |
| 1919 | Pri sčítaní ľudu počet obyvateľov Trenčína po prvý raz prekročil 10 000 (10 191) pričom k slovenskej národnosti sa hlásilo 92 %obyvateľov. Medzi slovenskými mestami sa zaradil na 15. miesto. |
| 1919 | 16. 11. sa konala zakladajúca schôdza Miestneho odboru Matice Slovenskej. |
| 1919 | Ustanovený miestny odbor Sokola. Prvým starostom sa stal K. Štúr. Sídlo spolku, „Sokolovňa“, bola dokončená v roku 1935. |
| 1920 | Učitelia z Trenčína, Ilavy a Púchova založili Spevokol trenčianskych učiteľov. Teleso bolo neskôr premenované na Spevácky zbor slovenských učiteľov(SZSU). |
| 1920 | Založený bol i miestny odbor Živeny, spolku slovenských žien, za predsedníctva Kornélie Štúrovej. |
| 1920 | 71. peší trenčiansky pluk bol reorganizovaný a prečíslovaný na 17. peší pluk. |
| 1921 | V Trenčíne bola založená pobočka Loveckého ochranného spolku. |
| 1923 | Začal vychádzať týždenník Trenčan. Zanikol v roku 1945. Trenčín prestal byť župným sídlom. Až do roku 2002, keď vznikol Trenčiansky samosprávny kraj, nebol ( s prestávkou v rokoch 1939 – 45, keď bola župa obnovená) sídlom väčšej správnej jednotky ako okres. |
| 1926 | Pokračovateľom Trenčanských novín sa stal týždenník Považské noviny. |
| 1926 | V Trenčíne vznikla pobočka Masarykovej leteckej ligy. |
| 1934 | Bola postavená nová radnica podľa projektu V. Šebora (dnes Mestský úrad). |
| 1934 | V strede námestia postavili novú budovu Poštového úradu podľa návrhu J. Paseku. |
| 1934 – 1937 | Podľa projektu F. Silbersteina – Silvana postavili na hlavnom námestí budovu Mestskej sporiteľne (dnes Slovenská sporiteľňa). |
| 1936 | Stavebná firma O. Nekvasila z Prahy postavila budovy Veliteľstva V. armádneho zboru , ktorý bol do Trenčína umiestnený rok predtým. Začala stavba letiska v Trenčianskych Biskupiciach, kde vznikli i Letecké dielne (v súčasnosti LOT). |
| 1937 | Bola postavená funkcionalistická budova Obchodnej akadémie na Sihoti. |
| 1938 | Začala stavba Katolíckeho kultúrneho domu (dnes Hviezda), dokončeného v roku 1940. |
| 1939 | V Trenčíne sa usídlila odevná firma Nehera (neskôr Odeva). |
| 1940 | Začali perzekúcie židovských obyvateľov mesta (židovská komunita mala okolo 1800 osôb). |
| 1944 | V októbri začali na Brezine popravy domácich i zahraničných bojovníkov proti fašizmu. Do 3. apríla tu bolo zavraždených 69 osôb. |
| 1944 | V Trenčíne bývalo už 13 647 ľudí. |
| 1945 | 10. apríla bol Trenčín oslobodený rumunskou a sovietskou armádou. |
| 1955 | Začiatok postupnej konzervácie a rekonštrukcie Trenčianskeho hradu. |
| 1969 | Založenie Galérie Miloša Alexandra Bazovského. |
| 1973 | Otvorenie Detského mestečka v Zlatovciach. |
| 1987 | Mierové námestie je vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. |
| 1991 | Založenie City Univerzity Bellevue, dnešnej Vysokej školy manažmentu. |
| 1996 | 1. 9. vznik Trenčianskeho kraja. |
| 1997 | Otvorenie diaľničného úseku pri Trenčíne. |
| 1997 | 1. 7. založenie Trenčianskej univerzity. |
| 1998 | Založenie Galérie naivného umenia, dnes Mestská galéria. |
| 1999 | Otvorená nová krytá plaváreň na Sihoti. |
21. storočie
| rok | udalosť |
|---|---|
| 2000 | Rekonštrukcia letnej plavárne na Sihoti. |
| 2001 | Galéria M. A. Bazovského presťahovaná do priestorov na Palackého ulici. |
| 2002 | 1. 1. vznik Trenčianskeho samosprávneho kraja |
| 2002 | 24. – 25. 5 stretnutie predstaviteľov Vyšegradskej štvorky a Beneluxu na Trenčianskom hrade. |
| 2003 | 7. 3. sa zrútila časť západného opevnenia Trenčianskeho hradu. |
| 1. 2. 2003 | vznik Spoločného obecného úradu na prenesený výkon štátnej správy a samosprávy |
| 2. 2. 2004 | otvorenie detašovaného pracoviska Mestskej polície v Trenčíne – Juh |
| 12. 4. 2004 | nové osvetlenie Trenčianskeho hradu za sponzorstva Veľvyslanectva USA v SR |
| 30. 5. 2004 | Otvorenie Klientskeho centra na Mestskom úrade v Trenčíne |
| 3. 7. 2004 | Otvoreníe Mestskej veže pre verejnosť |
| 10. 1. 2005 | začiatok asanačných prác bývalých Masarykových kasární |
| 16. 2. 2005 | do úžívania odovzdaný výťah na Mestskom úrade v Trenčíne pre klientelu seniorov a invalidných občanov |
| 25. 2. 2005 | schválenie loga Mesta Trenčín od autora Emila Drličiaka |
| 14. 4. 2005 | otvorenie Detského domova pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom |
| 5. 8. 2005 | otvorenie Hospicu milosrdných sestier sv. Vincenta – Satmárok |
| 14. – 15. 5. 2005 | zrútenie vonkajšej časti muriva poškodeného západného opevnenia Trenčianskeho hradu |
| 31. 7. 2005 | odovzdanie do úžívania zimného štadióna MG RINK |
| 30. 9. 2005 | odovzdanie do užívania ihriska AS Trenčín s umelým trávnikom Sihoti |
| 1. 10. 2005 | odovzdanie do užívania zrekonštruovaného športového areálu ZŠ Trenčín, Novomeského ul. |
| 4. 11. 2005 | odovzdanie do užívania zrekonštruvaného športového areálu ZŠ Trenčín, Veľkomoravská ul. |
| 15. 11. 2005 | odovzdanie do užívania kruhová križovatka ulíc Legionárskej a Soblahovskej |
| 7. 12. 2005 | odovzdané do užívania obchodno-zábavné centrum MAX na Štefánikovej ulici |
| 21. 2. 2006 | do užívania odovzdaný bezbariérový výťah pre handicapovaných žiakov na ZŠ Trenčín, Bezručova ul. |
| 26. 4. 2006 | Mestský úrad v Trenčíne získal certifikát kvality ISO 9001:2000 |
| 11. 5. 2006 | odovzdanie do užívania obchodno-zábavného centra Južanka |
| 1. 7. 2006 | MZSR zriaďovacou listinou zmenilo názov trenčianskej nemocnice na Fakultnú nemocnicu Trenčín |
| 14. 7. 2006 | odovzdanie do užívania novej archeologickej expozície v objekte zreštaurovanej predrománskej rotunde Trenčianskeho hradu |
| 26. 7. 2006 | zomrel spisovateľ JUDr. Vojtech Zamarovský |
| 13. 10. 2006 | odovzdanie do užívania zrekonštruovaného športového areálu areálu ZŠ Trenčín, Kubranská |
| 29. 9. 2006 | odovzdanie do užívania arboréta v Špeciálnej základnej škole Vladimíra Predmerského |
| 31. 3. 2007 | Firma OZETA-NEO zrušila výrobu pánskej konfekcie v Trenčíne |
| 10. 5. 2007 | otvorenie obchodnej prevádzky BauMax v Trenčíne |
| 10. 10. 2007 | odovzdanie do užívania Klubu seniorov na Sihoti |
| 4. 12. 2007 | zmena názvu výstavisko Trenčín mesto módy na Expo Center a.s. Trenčín |
| 16. 7. 2008 | odovzdanie do užívania obchodno-zábavného centra DV Centrum |
| marec 2009 | Vonkajšie opevnenie pred bývalým Domom armády sa stalo kultúrnou pamiatkou |
| júl 2009 | 11. júla sa v Trenčíne uskutočnilo historicky prvé referendum o výstavbe Auparku v centre mesta 16. júla sa kvôli tragédii predčasne ukončil najväčší slovenský festival Bažant Pohoda |
| august 2009 | Železnice SR zaradili trenčiansku železničnú stanicu do projektu “Moderná stanica” zameraného na obnovu staníc v spolupráci so súkromnými partnermi |
| október 2009 | 1. októbra spoplatnil Trenčín ako posledné krajské mesto parkovanie v centrálnej zóne mesta a na vybraných parkoviskách v okolí centra 2. októbra otvorili kompletne zrekonštruovaný viacúčelový športový areál na Základnej škole na Bezručovej ulici |
| november 2009 | Trenčín získal na celoslovenskej súťaži ZlatyErb.sk ocenenie za najlepšiu inetrnetovú stránku a elektronické služby medzi samosprávami Slovenská správa ciest vyhlásila verejnú súťaž na stavebné práce spojené s budovaním nového cestného mosta v Trenčíne – I. etapy Juhovýchodného obchvatu mesta Začala výstavba novej letnej plavárne na Ostrove |
| december 2009 | MHSR podpísalo 2. decembra investičnú zmluvu s taiwanským výrobcom LCD monitorov, spoločnosťou AU Oprtonics, ktorá postaví výrobné haly v trenčianskom priemyselnom parku a prinesie 3 300 nových pracovných miest |
| 16. 4. 2010 | položenie základného kameňa závodu na výrobu LCD monitorov spoločnosti AU Optronics v trenčianskom priemyselnom parku |
| 9. 9. 2011 | poklopaný základný kameň nového cestného mosta v Trenčíne. Investorom stavby v hodnote 40 miliónov eur je Slovenská správa ciest (SSC) |
| 29. 9. 2011 | Mestský zimný štadión nesie meno legendárneho slovenského hokejistu Pavla Demitru, ktorý 7. septembra tragicky zahynul pri leteckej havárii pri ruskom Jaroslavli |
