V druhej polovici 19. stor. spĺňal Trenčín všetky predpoklady na to, aby sa stal centrom spoločenského a kultúrneho života Považia. Žili tu a pôsobili mnohí významní literáti, hudobníci, vedci a výtvarníci. Našli sa aj živnostníci, ktorí skúšali šťastie s novodobým fenoménom – fotografiou.
Medzi nich sa zaradil aj majiteľ obchodu so sklom v Drietome Max Stern (1836-1901). Presťahoval sa s rodinou do Trenčína a tu si otvoril ateliér a svoje služby poskytoval aj vo fotosalóne v Trenčianskych Tepliciach. Zameral sa na „vizitkové portréty“, neskôr na „kabinetné portréty“, na ktorých zvečnil mnohé významné osobnosti vtedajšieho života (kňažná Pauline von Metternich – vnučka „železného“ kancelára, Mór Jókayi), potom prešiel na fotografovanie v plenéri, zvečnil jednotlivé kúpeľné domy. Svojím objektívom zachytil aj začiatky industrializácie Slovenska (továrne s vysokými komínmi, mosty, úprava toku Váhu…). Za fotografie členov panovníckej rodiny mu v 90-tych rokoch 19. stor. udelil cisár František titul cisársko – dvorného fotografa s doživotným užívaním. Stern sa zúčastnil na viacerých svetových výstavách, kde tiež zožal úspechy. V činnosti fotografa pokračoval aj jeho syn Jozef Stern (1865-1942), absolvent Academie d΄Art v Paríži´, ktorý si r. 1912 zmenil meno na Selle.
K zdokumentovaniu krás považskej prírody prispel aj fotograf MUDr. Martin Abrahám Pattantýús (1857-1931). Svoju lásku k prírode zvečnil v desiatkach sklenených negatívov, na obálkach ktorých sú zaujímavé technické údaje: presný dátum vzniku, počasie, expozičný čas…
Kvalitné fotografie robil aj profesor trenč. gymnázia Ernö Schulz (1873-1954), ktorý zanechal bohatú zbierku fotografií z výletov po Považí, slovenských mestách a potulkách po mestách Európy.
Od roku 1903 v Trenčíne mal fotoateliér špecialista na detskú portrétnu fotografiu – Alexander Schwartz.
Do histórie trenčianskej fotografie sa zapísali na začiatku 20. stor. František Szabo, Ján Nagy, Moric Horn, Arnold Wellner, Armin Waldapfel, Alexander Bagdy. Po r. 1918 sa objavili mená Cyril Kašpar, František Krajíček, Filoména Trefná.
Na dlhý čas popredné miesto medzi trenč. fotografmi zaujala mladučká 20-ročná Poľka Mária Urbasiówna, ktorá sa r. 1932 vydala za akad. maliara Holoubka. Jej fotografie boli známe po celom Slovensku, lebo publikovala v mnohých časopisoch, vyrábala a predávala fotografie, na ktorých zvečnila nielen dosiaľ neznáme zákutia Trenčína ale mnohých slovenských i moravských miest. Bola autorkou viacerých fotografií prezidenta T. G. Masaryka počas jeho pobytov na Bystričke a v Topoľčiankach. Do tajov fotografovania zaúčala aj mladého Karla Čapka počas jeho pobytov v Trenčianskych Tepliciach, kde pôsobil jeho otec ako kúpeľný lekár. Mária Holoubková pracovala ako fotografka až do roku 1955, neskôr sa angažovala aj politicky. Dožila sa vysokého veku – zomrela r. 2004 ako vyše storočná.
Vrcholom snaženia trenč. fotoamatérov vojnového a povojnového obdobia bolo založenie Fotoskupiny Klubu slovenských turistov a lyžiarov pod vedením trenčianskeho lekárnika Jána Halašu, do ktorej patrili Štefan Marton, Ladislav Farkaš a Ján Hajduch, neskôr s nimi spolupracoval aj Karol Kállay, jedna z najvýznamnejších postáv slovenskej fotografie.
S Trenčínom sú spojené mená významných fotografov Bedrich Schreiber a František Spáčil, ktorý stál pri zrode tvorivej fotoskupiny MÉTA (vznikla roku 1962 pri Okresnom dome osvety) a jej prvými členmi boli Čestmír Harníček, Anton Štubňa a Stanislav Sokolt. Skupina sa rozšírila o niekoľkých kvalitných fotografov (Rybníček, Porubský, Poláček, Kákoš, Mozola) a dodnes pracuje v inom – omladenom zložení (Fazekaš, Tluka, Banyiaš, Tichý a ďalší.)
Tradíciu výborných fotografov v súčasnej dobe reprezentujú dnes už profesionáli – Ladislav Kobza, Svetozár Ábel, Peter Hajduch, Štefan Kačena a ďalší.
