S mestom Trenčín sú spätí mnohé významné osobnosti a činitelia, ktorí sa tu narodili, študovali, pôsobili, alebo sú v meste pochovaní.
Matúš Čák
Významnou, legendami opradenou osobnosťou mesta, je uhorský palatín a taverník, trenčiansky župan, feudál, oligarcha a politik Matúš Čák (okolo 1260 – 18. 3. 1321 Trenčín) Nekonsolidované pomery brzdili rozvoj hospodárstva i spoločnosti, neustále vojny decimovali obyvateľstvo. Čákovi táto rušná doba však umožnila žiť dlhší čas nezávisle od panovníka, získavať pocty, hodnosti a majetky. Ovládol veľkú časť Slovenska, vlastnil 30 hradov a majetky v 12 stoliciach. Od roku 1296 si za sídlo zvolil hrad v Trenčíne, kde si zriadil dvor na spôsob uhorského kráľovského dvora a počínal si ako samostatný panovník až do svojej smrti v roku 1321. Pre štúrovskú a matičnú generáciu sa stal romantickým hrdinom slovenskej minulosti a „Zem Matúšova „ prototypom slovanského kniežatstva.
Štúrovci
V meste pôsobilo viacero príslušníkov rodiny Štúrovcov. V evanjelickej cirkevnej škole vyučoval Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra. Na evanjelickom cintoríne je pochovaná Ľudovítova matka, Anna Štúrová. V Trenčíne sa narodil jeden z Ľudovítových bratov Karol Štúr (1811 – 1851), evanjelický farár, literát a pedagóg. V Trenčíne je pochovaný ich najmladší brat Janko Štúr, publicista a aktívny účastník národno-obrodeneckého hnutia rokov 1848 – 49.
Jozef Branecký
Veľkú časť života spojil s Trenčínom aj piaristický provinciál Jozef Branecký (1882 – 1962). Štúdium stredovekých listín a archiválií Trenčína a okolia ho podnietilo beletristicky spracovať tieto udalosti vo forme historických románov ako sú diela : Zo starého Trenčína , Trenčín, Fráter Johannes, Keď rumy ožijú, Poklady Matúša Čáka, Trenčín – Trnava, Pribinove vŕby, Ferko a Janka, Alexander a Alexandra a ďalšie. Patrí mu osobitné miesto v prúde ľudovej literatúry medzivojnového obdobia, nielen ako literátovi, ale aj ako populizátorovi regionálnych dejín. Zaslúžil sa aj o ekonomickú spoluprácu medzi cirkvami v Trenčíne. Pochovaný je na mestskom cintoríne v Trenčíne. Pamätná tabula venovaná Jozefovi Braneckému sa nachádza na objekte č. 7 na Mierovom námestí, kde je umiestnená i jeho busta.
Karol Jozef Brančík
Významnou, všestrannou osobnosťou mesta bol Karol Jozef Brančík (1842 – 1915). Od roku 1878 bol hlavným župným lekárom, od roku 1879 i lekárom trenčianskej sedrie. Ako entomológ a prírodovedec preukázal výnimočné organizačné schopnosti pri vytváraní Prírodovedeckého spolku župy Trenčianskej, ktorý vznikol v roku 1877. Patril medzi jeho zakladateľov, bol jeho prvým tajomníkom a od roku 1886 i jeho predsedom. Jeho zásluhou začal spolok vydávať Ročenky. V roku 1911 sa spolok zlúčil s Muzeálnou spoločnosťou a vzniklo Múzeum, ktorého sa stal riaditeľom. V trenčianskom parku založil v roku 1906 botanickú záhradu. Venoval sa však i archeológii, histórii a numizmatike, dirigoval vojenskú hudbu. V Trenčíne založil i korčuliarsky a tenisový oddiel. Pamätná tabuľa venovaná MUDr. Brančíkovi je na Farskej ulici 2.
Karol Pádivý
Priekopník pôvodnej slovenskej tvorby pre dychové orchestre a autor mnohých inštrumentácií známych skladieb Karol Pádivý (1908 – 1965) sa narodil v Dolní Cerekvi pri Jihlave. V roku 1928 sa usadil v Trenčíne. Ako organizátor hudobného života v Trenčíne, jeho okolí i v celoslovenskom meradle sa významne podieľal na povznesení ľudovej tvorivosti v oblasti dychových hudieb a organizovaní prehliadok a súťaží amatérskych dychových orchestrov a hudieb. Svoje pedagogické skúsenosti zhrnul v knihe Sborová škola. Skomponoval okolo 110 diel. V Trenčíne pracoval v Hudobnej škole a Dome kultúry a vzdelávania. Na jeho počesť sa od roku 1966 organizuje festival dychových hudieb pod názvom Pádivého Trenčín. Pamätná tabuľa tejto osobnosti je umiestnená na priečelí budovy kina Hviezda na Ulici kniežaťa Pribinu.
Ján Halaša
Lekárnik, umelecký fotograf, publicista Ján Halaša (9. 10. 1893 – 12. 10. 1981) bol od roku 1922 spolumajiteľom lekárne K sv. Duchu v Trenčíne, neskôr po znárodnení v roku 1945 tu pracoval ako lekárnik. Od roku 1972 pracoval v Trenčianskom múzeu ako fotograf. Bol priekopníkom slovenskej turistiky a vysokohorského športu. K jeho záľubám sa radí i fotografovanie. Je hodnotený odbornou fotografickou verejnosťou ako nestor slovenskej amatérskej fotografie. Jeho fotografie mapujú región Trenčína a jeho okolie. Zachytávajú život v týchto lokalitách z etnografického pohľadu. Tvoria súčasť zbierkových fondov mnohých galérií a múzeí. Trenčianske múzeum vlastní najviac jeho fotonegatívov. Je autorom viacerých turistických sprievodcov a publikácií a mnohých vlastivedných článkov .
Spolu s bratom Pavlom vydával humoristický časopis Kocúr. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Trenčíne.
Ľudovít Starek
Na nižšom gymnáziu v Trenčíne študoval Ľudovít Starek (30. 3. 1803 Bratislava – 22. 3. 1863 Trenčín). Vyššie absolvoval v Nitre , kde potom študoval aj teológiu na bohosloveckom seminári. Po vysviacke v roku 1826 pracoval v Nitre, Žiline a od roku 1855 ako riaditeľ gymnázia a titulárny opát v Trenčíne. Venoval sa i histórii. Propagoval kult trenčianskych pustovníkov svätého Andreja-Svorada a Benedikta. Dal zrekonštruovať niektoré objekty na Skalke. Roku 1852 znovuobjavil nápis na trenčianskej hradnej skale. S jeho menom je spojené založenie župného špitála v Trenčíne a zalesnenie dovtedy holých kopcov v okolí Trenčianskeho hradu (lesopark Brezina). V Bratislave mu vydali v r. 1852 publikáciu Wegweiser in der Trentchiner Burg-Ruine und Umrisse der Geschichte der k. Freistadtund Burg Trentschin, kde zhrnul svoje poznatky o kultúrnych hodnotách a histórii Trenčína.
Miloš Alexander Bazovský
Tvorba Miloša Alexandra Bazovského (1899 – 1968) je známa z mnohých kolektívnych výstav, individuálnych prehliadok, jeho diela sú súčasťou takmer všetkých galerijných expozícií približujúcich vývoj slovenského výtvarného umenia 20. storočia.
Hoci jeho bohatá, zmysluplná tvorba i život sú spojené predovšetkým s Turcom, Liptovom, Oravou a Detvou, posledné roky – od roku 1962 prežil práve v Trenčíne. Za celoživotné dielo bol v roku 1964 menovaný národným umelcom. Jeho meno nesie galéria v Trenčíne s obsiahlou stálou expozíciou jeho diel. Zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne, kde je aj pochovaný.
Prof. MUDr. Alojz Chura
Prof. MUDr. Alojz Chura (11. 6. 1899 Bytča-Hliník – 24. 7. 1979 Trenčín) pracoval v trenčianskej nemocnici ako primár detského oddelenia. Patril k zakladateľom a k prvým organizátorom moderného detského lekárstva na Slovensku. Organizoval kurzy pre lekárov detských poradní, zriadil prvú stanicu materského mlieka a mnoho iných inštitúcií zaoberajúcich sa starostlivosťou o deti a mládež. Vydal okolo 50 prác, zameraných na pediatrickú prevenciu a boj proti infekčným detským chorobám. Pamätníček Prof. MUDr. Churu sa nachádza v Nemocnici s poliklinikou, pred vchodom do Detského pavilónu a na Mierovom námestí č. 3.
