Trenčín a jeho okolie je bohatý na živé a udržiavané folklórne tradície (spev, hudba, tanec, zvyky…). Už v 1. pol. 20. stor. učitelia v Kubre, Orechovom, Záblatí, Istebníku pomocou dedinských znalcov a pamätníkov začali formovať osvetové kolektívy, aby tradícia nezahynula. Zberateľmi ľudových piesní trenčianskeho regiónu boli Mária Zajacová zo Záblatia, rodáčka z Omšenia Lýdia Fajtová, manželia Eleonóra a Ferdinand Kubaloví, Jozef Lehocký, Slávka Švajdová, Jozef Guldán, tanečných foriem Jaroslav Mikolášek, Jozef Lehocký, Štefan Sadovský.
Ľudová hudba bola úzko spätá s ľudovým tancom. Základnými tanečnými príležitosťami boli ľudové muziky, poriadané väčšinou v nedeľu v krčmách alebo pod holým nebom (fašiangové muziky, pochovávanie basy, stavanie a rúcanie mája, dožinky, priadky…)
Na bohaté tradície folklóru v Trenčíne a okolí nadviazali najmä po 2. svet. vojne folklórne súbory, ktoré vznikli z iniciatívy učiteľov a zberateľov folklóru. A tak v Trenčíne majú vyše 50-ročnú tradíciu folklórne súbory Trenčan pri Gymnáziu Ľ. Štúra, Družba, Véna pri Strednej zdravotníckej škole, Kubran (vyše 70 rokov existencie), ale aj mladšie ako detské folklórne súbory Radosť pri Kultúrnom a metodickom centre OS SR, Kornička pri ZŠ Piešťanská, Kubranček, Drotárik, Brezinka a ďalšie.
