Dejiny divadla v Trenčíne začínajú až v čase humanizmu a renesancie. Systematicky ich môžeme sledovať až od 17. storočia. Do tohto obdobia zapadá aj činnosť učiteľa, kňaza a autora troch biblických drám v českej reči – Pavla Kyrmezera, ktorý pôsobil aj v Soblahove a v Nemšovej. Známa je najmä jeho hra „Komedie česká o bohatci a Lazarovi“.
Divadelná činnosť v minulosti v Trenčíne bola úzko spätá so školským prostredím. Boli to predovšetkým školské divadelné hry, ktoré vznikali a hrávali sa na evanjelických a katolíckych školách. Sledovali pedagogicko-didaktické, najmä však nábožensko-propagačné ciele (popularizácia školských vedomostí, šírenie a upevňovanie viery).
Správy o divadelných predstaveniach na trenčianskom evanjelickom gymnáziu sa zachovali už z 1. polovice 17. storočia (1609 – 1633). Roku 1653 žiaci evanjelického gymnázia v Trenčíne uviedli na počesť grófa Juraja Ilešháziho drámu „Jozef predaný svojimi bratmi“. Evanjelická škola sa v Trenčíne udržala len do roku 1691, kedy učiteľov z Trenčína vyhnali alebo uväznili.
Jezuiti do Trenčína prišli r. 1646 a o dva roky otvorili svoje gymnázium. Až do zrušenia rehole jezuiti v Trenčíne uviedli okolo 200 divadelných predstavení.
Na jezuitskom (neskôr piaristickom) gymnáziu sa hry písali a hrali aj po slovensky. Obsahom týchto hier bola biblická tematika (O Abrahámovi – 1653, O Danielovi v levovej jame – 1661, O Jozefovi Egyptskom – 1655). Na jezuitskom gymnáziu sa hrali v rokoch 1653 – 1670 aj pašiové hry po slovensky.
Po jezuitoch prišli do Trenčína piaristi. Školu otvorili r. 1776. Aj piaristi hrávali v Trenčíne divadlo. Z vtedajších autorov sa spomínajú profesori trenčianskeho gymnázia Jozef Sakáloš, Daniel Mitis (Sakáloš bol autorom hry Ponosování sedlácké – 1817).
V 19. storočí začali hrať divadlo po slovenských mestách a dedinách štúrovskí divadelníci. V Trenčíne dňa 5. júna 1842 chceli zahrať svoje predstavenie, ale trenčianski mestskí páni im to nedovolili.
Dňa 19. júla 1871 pod vedením Dr. Ľ. Dohnányiho uviedli trenčianski ochotníci Palárikovu hru Inkognito. Po úspechu tejto hry ešte zahrali po slovensky Palárikovho Drotára. Tieto dve hry boli jedinými hrami v Trenčíne hranými po slovensky až do roku 1918.
Na lepšie časy v trenčianskom divadelnom živote sa začalo blýskať až po vzniku Československej republiky. Už v roku 1922 a nasledujúcich divadelnú činnosť v Trenčíne vyvíjali krúžky Sokol, Orol, Samovzdelávací krúžok, Robotnícka telovýchovná jednota, Osvetový odbor Čsl. pešieho pluku, Dievčenská mariánska družina, Čsl. obchodná akadémia, Chovanci učiteľského internátu, neskôr Katolícki skauti, Slovenský kruh, Židovskí skauti, Hasičský zbor, DK firmy Nehera, Evanjelická mládež, DO Hlinkovej gardy, MO Matice slovenskej, Trenčiansky roľnícky dorast a iné.
Aký bol repertoár? Českí autori (Jirásek, Mrštíkovci, Tyl, Šrámek, Čapek), zo slovenských Hviezdoslav, Urbánek, Zechenter-Laskomerský, Palárik, Timrava, Stodola, zo svetových Tolstoj, Gogoľ, Čechov, Madách a menej známi a doboví autori.
Trenčín medzi dvomi vojnami navštevovali rôzne divadelné spoločnosti, tiež herci slovenského Družstva Národného divadla z Bratislavy, ktoré hrali divadelné hry domácich ale najmä cudzích autorov.
Kus záslužnej práce na poli rozvoja kultúry ako takej (prednášky, poézia, výstavy, besedy so spisovateľmi…) vykonali organizátori dnes už legendárnych trenčianskych literárnych štvrtkov.
Po oslobodení vznikli na pôde dvoch trenčianskych textilných fabrík Odeva a Merina divadelné krúžky, ktoré spolu s Divadelným súborom Márie Turkovej pri Dome osvety a Divadlom poézie pri Okresnej knižnici vyvíjali aktívnu činnosť. Viaceré sa svojimi inscenáciami zapísali do dejín slovenského povojnového ochotníckeho divadla (účasť a ocenenia na Divadelnej Spišskej Novej Vsi, Jiráskovom Hronove…).
Na trenčianskych divadelných doskách sa vystriedalo veľké množstvo divadelníkov (režisérov a hercov: Betinec, Lyžičiar, Liptáková, Laky, Klánek, Suchán, Koníková, Rehák, Kobzová, Gábor, Gonci, Spáčil, Divílek, Plánková…- režiséri, Ďurianová, Mazánik, Raček, Pšenčík, Miškerníkovci, Klánek, Kollár, Kvasňovský, Suchánovci, Vanca, Žiško, Koreň, Radič, Fajtová, Kalma, Jánska, Liška, Nemeček, Ježík, Urda, Plánková – herci, Veliký – recitátor a organizátor a i.)
Z trenčianskej liahne divadelníkov a recitátorov vyšli aj profesionálni umelci – Jozef Kroner, Ivan Krajíček, Štefan Skrúcaný, Ivan Krupa…
Po roku 1989 aktivity ochotníckeho divadla utíchli. Azda sa začína blýskať na lepšie časy vznikom divadelných súborov, z ktorých najmä Mestské divadlo Trenčín, Normálka a Kolomaž viacročnou prácou preukazujú odhodlanie dokázať niečo na doskách, ktoré znamenajú svet…
