Pred 80 rokmi prijali „Židovský kódex“

9. 9. 2021

Nariadením, ktoré vydala Vláda SR 9. septembra 1941, stratili ľudia židovského vierovyznania občianske práva. Na rozdiel od zákonov nepodliehali nariadenia vlády schváleniu Snemu a prezidenta. Medzi rokmi 1939 – 1945 to bola najrozsiahlejšia vydaná právna norma.

Nariadenie č. 198/1941 o právnom postavení Židov – tzv. „Židovský kódex“ v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania. Židia boli povinní nosiť židovské označenie. Bolo zakázané uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom). Židia nemali volebné právo, nemohli pôsobiť vo verejnoprávnych funkciách, ani vykonávať slobodné povolania, lekársku ani zverolekársku prax. Kedykoľvek mohli u nich štátne bezpečnostné orgány previesť osobnú i domovú prehliadku. Nariadenie obmedzovalo ich listové tajomstvo, slobodu vybrať si svoje bydlisko, zhromažďovacie právo, tlačovú slobodu i možnosti vzdelania. Židia nemohli loviť ryby, riadiť auto, slobodne cestovať, ani nakladať s peňažnou hotovosťou a cennými papiermi.

O perzekúcii židovských obyvateľov hovorí aj história nášho mesta. Ako píše Archívne okienko, ktoré na www.trencin.sk pripravuje Štátny archív v Trenčíne, z mestského zastupiteľstva boli vylúčení židovskí a socialistickí členovia, nahradila ich HSĽS svojimi nominantmi. 

Trenčianska židovská komunita tvorila v roku 1940 približne 1800 osôb z celkového počtu vyše 11 tisíc obyvateľov. Trenčianski Židia, tak ako inde, patrili zväčša k stredným a vyšším sociálnym vrstvám a napriek tradičnému antisemitizmu časti obyvateľstva, boli ich vzťahy s väčšinovou spoločnosťou korektné.

Mali vlastný chrám – synagógu, cintorín, ľudovú školu (pre dobrú povesť navštevovanú aj nežidovskými deťmi), pestovali bohatý spolkový život. V Trenčíne existoval napríklad židovský telocvičný spolok či skautské oddiely, chlapčenský i dievčenský – jeden z prvých v krajine.

V auguste 1939 prišlo vládne nariadenie o súpise poľnohospodárskeho majetku cudzích štátnych príslušníkov a Židov, v septembri po vypuknutí vojny veliteľstvo Hlinkovej gardy žiadal Notársky úrad mesta Trenčín o zoznam Židov od 19 do 45 rokov. Ďalším krokom boli od roku 1940 štátom riadené arizácie židovských podnikov, živností a majetkov. V Trenčíne existovalo vyše dvesto židovských živností. Častým následkom arizácií však bolo, že prosperujúce podniky sa dostali do rúk dobrodruhov, ktorých lákala vidina rýchleho obohatenia, avšak nemali záujem či schopnosti prosperitu udržať. Občianske a ľudské práva židovských občanov boli naďalej okliešťované. Bol im zakázaný rybolov, odobrané rádioprijímače, ich spolky rozpustené.

V roku 1941 prichádza na rad potupné označovanie židovských obchodov, nosenie žltej hviezdy a tiež zákazy voľného pohybu po meste – týkalo sa to napríklad lesoparku Brezina, mestského parku či Hlinkovho (Mierového) námestia.

Na jar 1942 bolo prenasledovanie zavŕšené transportom väčšiny trenčianskych Židov do nacistických koncentračných táborov. Ostalo niekoľko stoviek držiteľov výnimiek, niektorí sa skrývali. Ďalšie represie prišli po vypuknutí a následnom potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944. V poslednej fáze vojny museli aj Trenčania zniesť teror prítomných nemeckých okupantov, podporovaných domácimi úradmi. Držitelia výnimiek už sa nemohli spoliehať ani na túto ochranu a posledných pár stoviek židovských občanov v septembri 1944 čelilo ďalšej vlne represií. Z takmer dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo vyše 1500 ľudí. Z preživších časť odišla do Izraela, nemnohí zostali v meste. V súčasnosti má Židovská náboženská obec v Trenčíne niekoľko desiatok členov.

Súčasná Vláda SR na svojom rokovaní 8. 9. 2021 prijala vyhlásenie k tzv. Židovskému kódexu – „Vláda Slovenskej republiky dnes cíti mravnú povinnosť verejne prejaviť žiaľ nad zločinmi, ktorých sa dopustila vtedajšia štátna moc, osobitne nad tým, že 9. septembra 1941 prijala hanebné nariadenie obmedzujúce základné ľudské práva a slobody občanov židovského pôvodu. V čase smutného 80. výročia prijatia tzv. Židovského kódexu si spytujeme svedomie za zločiny spáchané na našich spoluobčanoch, ktoré vyvrcholili deportáciami do táborov smrti.“

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!