Pred 100 rokmi popravili 44 vojakov Trenčianskeho pluku

8. 6. 2018

Popravili ich, lebo sa vzbúrili proti manierom veliteľov a národnostnému útlaku. V končiacej vojne bojovali proti vojne, za život a ľudskú dôstojnosť. Išlo o najväčšiu revoltu v rámci rakúsko-uhorskej armády.

71. cisársko-kráľovský pluk vznikol v roku 1860. Koncom 19. storočia sa sídlom pluku stal Trenčín a odvtedy sa začal oficiálne nazývať „Trenčiansky“. Rukovali tu najmä mládenci z Kysúc a Považia. Aj preto ho posmešne volali „drotársky“ pluk. Pri bojoch s Rusmi v Karpatoch sa vyše 2 tisíc príslušníkov pluku dostalo do ruského zajatia, neskôr im bol umožnený návrat domov, no znova museli narukovať do sídla svojho útvaru. Vojna sa pre Rakúsko-Uhorsko neskončila a hlavné veliteľstvo dalo pluku rozkaz nastúpiť na balkánsky front. Museli ísť všetci, aj vysilení navrátilci z Ruska. Keď dorazili do srbského Kragujevca, dozvedeli sa, že ich čaká presun na taliansky front. S blížiacim sa koncom prvej svetovej vojny to odmietali.

Zúfalstvo vystriedal hnev

Bolo 2. júna 1918, noc zo soboty na nedeľu. Vojaci ráno dostali žold a pobrali sa na pivo do kragujevských krčmičiek. Neskoro večer sa vracali do kasární. Medzi nimi aj alkoholom rozveselený Martin Riljak. Dozorný jednej roty to postrehol a zapísal do hlásenia. Ráno Riljaka čakal raport, pri nástupe mu veliteľ útvaru prečítal trest za nedôstojný návrat do kasární. Za Riljakom však stála veľká skupina vojakov a tí sa veliteľa pokúšali prehovoriť, nech z toho nerobí aféru. No on na nich kričal, nech sa mu do toho nepletú. To vojakov vyprovokovalo a dostal výprask. Zrazu boli celé kasárne na nohách.

Vypukla vzbura. Vo vojakoch, ktorí boli už zúfalo vyčerpaní, sa vystupňovala všetka nenávisť k vojne. Obsadili kasárne, vylomili jeden zo skladov zbraní a vzali z neho 500 pušiek a niekoľko tisíc nábojov, ani si nevšimli, že väčšinou šlo o slepé náboje. V kanceláriách zničili dokumentáciu pluku aj s evidenciou mužstva a v pokladnici našli 110 tisíc korún.

V chaose šla jedna skupina vzbúrených vojakov do mesta zatýkať dôstojníkov, iná skupina zahatala prístupové cesty do mesta a demontovali aj koľajnice v oboch smeroch.

Vzbura skončila tragicky

Veľmi rýchlo zareagoval veliteľ práporu podplukovník Marx, ktorý nechal obsadiť tie najdôležitejšie body v meste, vrátane kasární. 3.júna skoro ráno bola vzbura potlačená. Obvinili 81 vojakov.

8. júna pred sto rokmi zasadal v Kragujevaci mimoriadny vojenský súd. Rozhodoval o osude 81 obvinených vojakov. Viacerí dostali dlhoročné tresty, ale 44 čakal trest smrti. Poprava sa mala konať ešte v ten deň o 14. hodine. Odsúdení na smrť mohli napísať listy na rozlúčku, no mnohí tak nemohli urobiť. Nevedeli písať. Poprave sa, iba päť mesiacov pred podpísaním prímeria, musel údajne prizerať celý pluk.

 

Zdroj: www stránka VHÚ, Obrana 5/2018 a Slovenské národné noviny

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!