Budova mestského úradu sa dožíva 75 rokov

30. 12. 2009

Pred 75 rokmi 3. novembra 1934 bola úradne odovzdaná do užívania budova nového mestského domu, súčasného Mestského úradu v Trenčíne. Presne o mesiac neskôr po slávnostnej svätej omši a vysviacke budovy sa vo veľkej dvorane mestského domu konalo zhromaždenie za prítomnosti starostu, členov zastupiteľského zboru a mnohých hostí.


Prvé slávnostné zasadnutie otvoril vtedajší starosta Trenčína Jozef Reihel.


„Keď z tohto miesta ďakujem Prozreteľnosti a všetkým tým, ktorí svojím umom a prácou alebo iným spôsobom prispeli k vybudovaniu tohto stánku našej mestskej administratívy, dúfam, že keď už tieto občianske cnosti umožnili výstavbu tejto budovy, budú aj v nej panovať, že prežije táto budova ešte výz­namnejšie a slávnejšie časy v dejinách nášho mesta ako predošlá. Prajem si s precíteným srdcom, aby táto budova a menovite táto dvorana, kde reprezentanti rozhodujú o vývine a osude tohto historického a slávneho mesta, boli symbolom vzájomnej spolupráce a porozumenia všetkého obyvateľstva. V tejto nádeji odovzdávam ju verejnosti a prajem z hĺbky srdca všetkým nám prítomným i budúcim mnoho zdaru, Božieho požehnania, a tým dnešné slávnostné zasadnutie zakľučujem,“ píše sa v zápisnici zo zhromaždenia vo veľkej dvorane mestského domu zo dňa 3. decembra 1934.


Prípravné práce k novostavbe trvali dlho. Mestská rada otázku novostavby mestského domu prejednávala na 30 zasadnutiach.


Zastupiteľský zbor sa už 26. júla 1928 uzniesol, že venuje na opravu starej budovy 130 000 Kč s tým, že má byť dobudované druhé poschodie. Pamiatkový úrad k tomu v tom čase nemal žiadne námietky. Od tohto riešenia však mesto ustúpilo pre technické prekážky, a preto 17. júna 1929 vypísalo verejnú súťaž na zadováženie ideových plánov na novostavbu mestského domu. Koncom septembra 1929 dostali všetci nájomníci z budovy starého mestského domu výpoveď a o rok v júni objednal zastupiteľský zbor detailné  plány a rozpočty pre novostavbu.


29. januára 1931 podal starosta Jozef Reihel zastupiteľskému zboru správu o nebezpečnom stave starého mestského domu a o neodôvodnených prekážkach, ktoré začal robiť proti novostavbe pamiatkový úrad. Zastupiteľský zbor sa na zasadnutí uzniesol na tom, aby bolo prísne zakročené na príslušných miestach s cieľom vydania stavebného povolenia. Záležitosť sa však preťahovala takmer jeden a pol roka, takže mestská rada bola nútená svoje stanovisko ohľadne novostavby kvôli odporu pamiatkového úradu zmeniť a prikročiť k reštaurovaniu starej budovy. Zastupiteľský zbor 27. mája 1931 zamietol návrh mestskej rady na reštaurovanie starej budovy a pridržiaval sa pôvodného uznesenia. V decembri toho istého roku bolo schválené opatrenie mestskej rady, ktorá sa odvolala proti zamietavému rozhodnutiu okresného úradu v záležitosti nepovolenia novostavby podľa predložených plánov. Pod nátlakom okolností 13. októbra 1932 zastupiteľský zbor dočasne odstúpil od stavby nového mestského domu a nariadil urobenie opráv do maximálnej výšky 100 000 Kč.


Pre dezolátny stav starej budovy však zastupiteľský zbor 3. februára 1933 pozmenil svoje predošlé uznesenie a rozhodol sa znova pre novostavbu. V ten samý deň tiež definitívne zadal vypracovanie rozpočtov a detailných plánov Ing. arch. Vojtechovi Šeborovi z Bratislavy za obnos 18 000 Kč.


Začiatkom marca 1933 zastupiteľský zbor uskutočnil opatrenie ohľadne pokrytia stavebného nákladu presunmi v rozpočte a v apríli schválil vykúpenie arkieru za 20 000 Kč od Roľníckeho družstva v Trenčíne.


7. augusta 1933 boli na základe verejnej súťaže zadané práce na novostavbu trenčianskym podnikateľom a remeselníkom.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!