Začiatok rekonštrukcie Trenčianskeho hradu

5. 5. 2020

Po dlhé stáročia bol Trenčiansky hrad na skale nielen dominantou Považia, ale mnohokrát aj sídlom najmocnejších veľmožov, dokonca kráľov a kráľovien. V 20. storočí však bola jeho sláva dávno zašlá a na mesto sa z výšky pozerali už iba smutné ruiny.

Začiatok úpadku hradu možno datovať už v 17. storočí, kedy sa vtedajší majitelia Ilešháziovci podľa vtedajšieho trendu presunuli z neútulného stredovekého hradu do nového sídla, reprezentatívneho Dubnického kaštieľa. Hrad naďalej obývala vojenská posádka, krátky čas slúžil ako väzenie. Plány na prestavbu v roku 1790 skrížil veľký požiar, pri ktorom hrad vyhorel. Viac sa neopravoval a zmenil sa na neutešenú zrúcaninu. V nasledujúcom období sa z niekdajšej rezidencie najmocnejších šľachticov krajiny stalo obľúbené miesto vychádzok Trenčanov. V roku 1835 predal Štefan Ilešházi, posledný príslušník slávneho rodu, svoje panstvá vrátane Trenčianskeho hradu barónovi Sinaovi. On a jeho potomkovia sa postarali o najnutnejšie práce, aby hradné ruiny neohrozovali mesto, avšak na rozsiahlejšiu rekonštrukciu nepomýšľali. Posledná majiteľka z rodu Sina Ifigénia d´Harcourt v roku 1905 darovala hrad mestu Trenčín. Tak sa symbolicky skončil stáročia trvajúci boj medzi mestom a hradom (resp. jeho majiteľmi), ktorý sa opustený a chátrajúci stal vlastníctvom Trenčína. V roku 1924 dostal hrad do prenájmu Klub čs. turistov. Ten previedol v nasledujúcich rokoch viacero opravných prác v hradných palácoch aj vežiach, avšak o komplexnú prestavbu ešte nešlo.

Začiatkom 50. rokov sa hrad zo správy Okresného múzea v Trenčíne dostal pod pamiatkové oddelenie Povereníctva školstva, vied a umení. V tomto období sa pristúpilo k obnove Bratislavského hradu a rovnaké snahy boli vyvíjané aj pri Trenčianskom, aj keď tu sa najprv uvažovalo iba o konzervácii. V roku 1952 boli následkom víchrice silno poškodené strechy Matúšovej a Hodinovej veže a v prípade Matúšovej aj zábradlie, čo bezprostredne ohrozovalo bezpečnosť návštevníkov. To bol ďalší podnet pre spustenie záchranných prác. Oprava prebehla v roku 1954 a v ďalších rokoch postupne nasledovali ďalšie časti hradu, medzi nimi napríklad delová bašta, ktorá svojím stavom priamo ohrozovala hotel Tatra (dnes Elizabeth) a ďalšie budovy. Za zmienku stojí reliéf vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa na hradnej skale, niekedy mylne pokladaný za Matúša Čáka Trenčianskeho. Pôvodne totiž išlo o poctu maďarským hrdinom z I. svetovej vojny, o čom informovala aj príslušná tabuľka s letopočtom 1914 – 1917. Tá bola odstránená až v roku 1952.

Prvotný zámer konzervácie bol časom prehodnotený a bolo rozhodnuté o postupnej komplexnej rekonštrukcii, ktorá pokračuje až dodnes – v súčasnosti sa pracuje na sprístupnení južného opevnenia od Breziny. Hradné priestory sa dnes využívajú najmä na muzeálne účely, konajú sa tu pravidelne rôzne odborné aj kultúrne podujatia a pulzuje tu život. Proces ktorý sa začal v 50. rokoch úspešne pokračuje a veľkú zásluhu o záchranu najväčšej pamiatky Trenčína majú popri odborníkoch aj dobrovoľníci, ktorým jeho osud nie je ľahostajný.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!