Trenčianske čarodejnice

21. 9. 2021

Procesy s bosorkami sa stali neodmysliteľnou súčasťou našej histórie. Racionálne zmýšľajúci súčasník pokladá bosoráctvo za nezmysel. Avšak v minulosti bolo čarodejníctvo odpoveďou na všetky nevysvetliteľné javy a choroby, ktoré sa diali nielen ľuďom, ale aj ich hospodárskym zvieratám.

Uhorské právo od 12. stočia rozdeľovalo čarodejnice na dve skupiny, a to na nočné bosorky, ktoré žili v intímnom pomere s diablom a na obyčajné bosorky, ktoré boli charakteristické veštením, urieknutím či vyrábaním rôznych odvarov a mastí. Znakom čarodejnice bola stigma na tele, dôkaz že spolupracuje s diablom. Inkvizítor zväčša hľadal na tele ženy znamienko alebo nejaký pigmentový fľak, ktorý by obavy potvrdil.

Prvé zachované záznamy o procesoch s čarodejnicami v Trenčianskej stolici siahajú až do roku 1603. Známym procesom je bosoráctvo Zuzany Sántovej z Bánoviec nad Bebravou, ktorá bola mučená a upálená za prípravu rôznych čarovných mastí, ktorými sa mazala či za stretávanie sa s čertom, za ktorým údajne lietala na metle. Okrem toho vraj dokázala privolať choroby na ľudí, počarovať kravám, ktoré stratili mlieko či zničiť úrodu krupobitím. Po dlhom mučení sa Z. Sántová priznala k obvineniam a bola odsúdená na smrť upálením.

V 17. storočí to ale nebol jediný proces s bosorkou prejednávaný pred mestským súdom v Trenčíne. Obdobný proces sa viedol aj voči Mariane Lobodašovej z Dolnej Súče, ktorá sa priznala k pitvaniu krtov. Vysušené zvieracie srdce a chvost dala údajne zjesť krave, ktorej sa následne spustilo mlieko a prestala kopať. Keďže ďalšie obvinenia jej nemohli dokázať (zvolávanie netopierov, vylievanie čarovných odvarov na cestu, stretávanie sa s inou čarodejnicou), inkvizícia sa rozhodla pristúpiť ku skúške vodou, ktorá bola typická pri procesoch s čarodejnicami. Skúška vodou spočívala z položenia zviazanej ženy na hladinu vody, ak sa neponorila (znak, že ani voda ju nechce prijať) bola odsúdená k mučeniu a následnému upáleniu na hranici. V prípade ak sa telo ponorilo pod vodu, obvinená bola zbavená viny, avšak najskôr musela dvadsaťkrát prisahať, že je nevinná a zaplatiť 40 zlatých. V procese M. Lobodašovej sa našiel v mestských účtoch doklad o tom, že kat dostal za jej upálenie finančnú odmenu.

Zachované archívne dokumenty Štátneho archívu v Trenčíne z roku 1665, poukazujú aj na proces upálenia čarodejníc Zuzany Lastovicovej (Lasztovicza) a Zuzany Bobkovej z Trenčína, ktoré boli odsúdené na smrť iba základe výpovede svedkov. V rozmedzí 16. až 17. storočia sa konalo v Trenčíne 29 procesov s čarodejnicami. Na celom území dnešného Slovenska išlo o približne 365 zdokumentovaných procesov, v rámci celej Európy hovoríme o približne 50 000 obetí obvinených z čarodejníctva, z toho pripadá polovica na Nemecko. Tento rok si pripomíname 245. výročie zákazu vynášať rozsudky nad čarodejnicami pre mesto Trenčín, ktoré zrušila panovníčka Mária Terézia v roku 1776.

Mgr. Simona Mikušková – Štátny archív v Trenčín

Obrázok č. 1: Upálenie čarodejníc na hranici. Zdroj: https://androiddisk.ru/sk/school-of-thought/sozhzhenie-vedm-na-kostre-kak-nazyvaetsya-szhech-vedmu-za-chto-v.html

Obrázok č. 2: Zápis bosorky Zuzany Lastovicovej z roku 1665. Archívny fond Magistrát mesta Trenčín, zápis z magistrátneho protokolu z rokov 1665-1675, s. 118.

Obrázok č. 3: Zápis bosorky Zuzany Bobkovej z roku 1665. Archívny fond Magistrát mesta Trenčín. zápis z magistrátneho protokolu z rokov 1665-1675, s. 120.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!