Rok 1708 – vyvrcholenie útrap mesta Trenčín

9. 5. 2018

V tomto roku si pripomíname viaceré významné výročia nielen pre Slovensko, ale aj pre naše mesto. Medzi nimi zaujíma svoje miesto aj pomerne dôležitý rok 1708. Pamätným sa stal nielen pre Trenčín, ale aj jeho okolie. Rákociho vojaci pustošili v širšom okolí Trenčína, napríklad v  Ilave vyhorelo takmer celé mestečko, v Dubnici padol za obeť tamojší kaštieľ a jeho vtedajší majiteľ – Mikuláš Illésházy bol nútený zo svojho pohodlného sídla utiahnuť sa na Trenčiansky hrad.

Mesto Trenčín hlboko zasiahli celouhorské udalosti, ktoré mali svoj začiatok v roku 1703, keď vrcholili negatívne nálady uhorskej šľachty v otvorenom konflikte – poslednom a najmasovejšom protihabsburskom povstaní na čele s Františkom II. Rákocim. Už začiatkom roka 1704 bolo mesto prechodne obsadené jeho posádkou a cisárski vojaci sa stiahli na Trenčiansky hrad. S kurucmi sympatizovala aj evanjelická časť obyvateľstva, ktorá v tom čase tvorila v meste stále väčšinu. Neváhala otvorene sa pridať na ich stranu, vidiac tak pre seba možnosť nielen obnovenia náboženskej slobody, ale aj možnosť voľby nového richtára pochádzajúceho z radov evanjelického patriciátu. Spočiatku kurucké vojsko mesto obsadilo len prechodne. Po vojenských akciách boli nútení ho opustiť, naďalej sa však zdržiavali na jeho predmestiach, prepadávali zásobovacie oddiely, ostreľovali a obliehali mesto.

Z uvedeného dôvodu Trenčín zažíval obdobie dlhodobého úpadku. Blokády sa len výnimočne striedali s chabým zásobovaním pri ktorom najviac trpelo miestne obyvateľstvo. Cisársky generál Hurly si naviac uzurpoval rozličné mestské regálne práva ako čapovanie vína a piva, výsek mäsa a pod., čím značne ochudobnil príjmy mesta. Sprievodným javom blokád boli úmrtia v dôsledku podvýživy a rôznych chorôb, ktoré výrazne znižovali demografickú krivku v meste. Hospodársky úpadok pomerne dramaticky vyvrcholil v roku 1708. Dňa 14. mája v dôsledku veľkého požiaru padlo za obeť prakticky celé mesto. Celkovým škodám napomáhal aj silný vietor, a tak sa požiar rozniesol až na trenčianske predmestie. V centre mesta vyhorela radnica, kolégium jezuitov s kostolom, obe mestské brány a takmer všetky meštianske domy. Po požiari sa dovtedy chabá logistika zásobovania mesta natoľko zrútila, že hlad začala pociťovať aj hradná posádka.

Vyvrcholením útrap trenčianskych obyvateľov bola bitka pri Trenčíne, konkrétne na poli neďaleko Trenčianskej Turnej, kde generál Berčéni zhromaždil viac než 15 tisícové povstalecké vojsko. Tomu čelilo síce počtom menšie 9 tisícové, ale dobre vycvičené jazdecké vojsko. Bitka, ktorá sa odohrala medzi oboma tábormi 3. augusta 1708 trvala síce len tri hodiny, znamenala však pre kurucké vojsko zdrvujúcu porážku, keď zahynula pätina povstalcov. Ostatní kuruci boli buď zajatí, alebo sa rozutekali. Tak sa skončila viac než štyri roky trvajúca blokáda mesta, avšak útrapy miestnych obyvateľov sa zďaleka neskončili. Na jar v roku 1709 bol veľkou povodňou zničený drevený most a v nasledujúcom roku takmer 1000 ľudí podľahlo morovej epidémii. Podľa súpisu miestneho obyvateľstva sa v roku 1711 nachádzalo v kráľovskom meste Trenčín len okolo 1071 obyvateľov. Mesto dostalo na obdobie 10 rokov oslobodenie od platenia daní a kráľovský dvor mu poskytol aj sumu 10 tisíc zlatých na obnovu hospodárskeho života

V období posledného protihabsburského povstania (1703 – 1711) bolo mesto doslova zdecimované. Najviac citeľný bol, samozrejme, hospodársky úpadok, no citeľný je aj výpadok písomnej agendy vtedajšej mestskej administratívy, nakoľko sa z tohto obdobia vo fonde Magistrátu mesta Trenčína, uloženého v Štátnom archíve v Trenčíne, zachovalo len málo písomností.

Štátny archív v Trenčíne

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!