Kráľ Ryšavá líška a Čierna kráľovná chránia Trenčanov

8. 4. 2020

Kráľ Žigmund Luxemburský patrí medzi našich najvýznamnejších a najdlhšie vládnucich panovníkov. Jeho osoba má zvláštny význam aj pre Trenčín – bol to práve on, kto mestu v roku 1412 udelil privilégiá slobodného kráľovského mesta. Jeho päťdesiatročná vláda nad Uhorskom (1387 – 1437) bola plná nepokojov a bojov, vnútorných aj v cudzine. Nárok na uhorský trón musel obhajovať voči nárokom poľského a neapolského kráľa, z juhu čelil útokom Osmanskej ríše, zo západu Benátskej republiky a zo severu neskôr aj zo strany českých husitov. Práve tí ho obzvlášť nenávideli a pre jeho prefíkanú povahu ho nazývali „ryšavou líškou“. Činili ho totiž osobne zodpovedným za smrť majstra Jána Husa. Kráľ príliš nedôveroval ani uhorskej šľachte vždy pripravenej ho zradiť a hľadal oporu v mestách, ktorým udeľoval mnohé privilégiá a ako v prípade Trenčína ich povyšoval na slobodné kráľovské mestá, aby ich získal na svoju stranu.

Práve husitské hnutie a vojenské strety s ním súvisiace priamo zasiahli aj dnešné územie Slovenska. Keď sa v roku 1419 Žigmund stal českým kráľom, vzbúrenci ho zbavili trónu. Odpoveďou na križiacke výpravy proti husitom od roku 1420 boli tzv. spanilé jazdy – vojenské ťaženia vzbúrencov mimo hraníc Českého kráľovstva do okolitých krajín. Husitské vojská podnikali výpravy aj na územie Horného Uhorska a ich prítomnosť na našom území možno s prestávkami dokumentovať rokoch 1428-35. V súvislosti s týmito udalosťami význam Trenčianskeho hradu ako strážcu jedného z dôležitých priechodov z Moravy do Uhorska vzrástol. Kráľ mestu už predtým udelil viaceré privilégiá. V roku 1402 povoľuje Trenčanom slobodné sťahovanie, lov rýb a poľovačku, taktiež umožňuje vyberanie mýta na moste. V roku 1412 Trenčín získava výsady hlavného mesta Budína – stáva sa kráľovským mestom. V roku 1422 povoľuje Žigmund v Trenčíne dva výročné trhy na Veľkú noc a na sviatok sv. Ondreja a v roku 1430 nasleduje oslobodenie Trenčanov od platenia mýta, pretože mesto chráni krajinu pred husitmi. Keďže miestna šľachta aj naďalej práva mesta porušovala, kráľ v roku 1432 listinu opätovne potvrdil. Spory však neustávali a Žigmund aj v nasledujúcich rokoch musel opakovane zasahovať v prospech mešťanov až do svojej smrti v roku 1437.  Zo zachovaných archívnych dokumentov vysvitá, že stoličná šľachta vytrvalo odmietala akceptovať práva mesta a aj neskorší držitelia hradu museli neustále v tejto veci intervenovať.

S Trenčianskym hradom je spojená osoba Žigmundovej druhej manželky Barbory Celjskej (podľa mesta Celje v dnešnom Slovinsku). Po nej nesie názov jeden z  palácov – Barborin a je aj povestnou „bielou paňou“ hradu. Do dejín vošla ako ambiciózna a nerestná žena túžiaca po moci, ako uhorská, resp. nemecká Messalina a „čierna kráľovná“. Nakoľko je to pravda a nakoľko nepriazeň dobových kronikárov je ťažké posúdiť. Kritici jej tiež vyčítali tajné sympatizovanie s husitmi. Počas Žigmundovej neprítomnosti Barbora viackrát vládla v Uhorsku ako regentka a spolu s manželom v roku 1408 založili slávny Dračí rád. Trenčiansky hrad spolu s mnohými ďalšími hradmi hlavne na Považí a s banskými mestami, ktorých výnosy jej kráľ daroval, tvorili podklad jej ohromného majetku. Kráľovná bola v roku 1419 pre neveru v nemilosti vypovedaná do Sedmohradska, manželia sa však neskôr uzmierili. Krátko pred Žigmundovou smrťou bola Barbora znova obvinená, tentokrát z účasti na sprisahaní a zatknutá. Väčšinu jej hornouhorských majetkov vrátane Trenčianskeho hradu jej za trest v roku 1439 odobral jej zať Albrecht Habsburský, ktorého Žigmund určil za svojho následníka. Albrecht dal hrad najskôr svojej manželke Alžbete, dcére Žigmunda a Barbory a krátko nato bol daný do zálohy magnátovi Oldrichovi Celjskému, príbuznému kráľovnej. Barbora sa na nejaký čas uchýlila do exilu v Poľsku a po smrti zaťa dožila v ústraní v českom Mělníku, kde sa údajne zaoberala alchýmiou.  

Výstredná Barbora a ľstivý Žigmund dopĺňajú mozaiku osobností, ktoré sa zapísali do dejín Trenčína. Povesť hovorí, že keď nevinný chlapec o polnoci na hrade v kráľovninom paláci trikrát vysloví meno „Barbora“, tá sa mu zjaví a bude mu robiť spoločnosť.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!