Hrad proti mestu – nástup Ilešháziovcov v Trenčíne

8. 1. 2020

Rod Ilešháziovcov na viac ako dve storočia spoluvytváral dejiny Trenčína a celého regiónu. Šľachtická rodina pôvodom z obce Eliášovce (maď. Illésháza, dnes okres Dunajská Streda) zažila vzostup koncom 16. storočia v protitureckých vojnách. Štefan I. Ilešházi sa stal v roku 1586 trenčianskym županom. Podarilo sa mu presadiť sa aj na cisárskom dvore, kde to dotiahol až na radcu uhorskej komory.

V roku 1594 získal do zálohu Trenčiansky hrad a dedičné právo na županskú hodnosť. Tým sa stal faktickým zakladateľom trenčianskej vetvy rodu. V roku 1600 už si mohol dovoliť hrad aj s panstvom kúpiť. Napriek tomu, že hlavne neskorší majitelia hradu z tohto rodu sa do pamäti ľudu zapísali ako dobrodinci, polyhistor Matej Bel ich dokonca označil za „milovníkov reči slovenskej“, ich početné konflikty s trenčianskymi mešťanmi dokazujú, že boli predovšetkým vládcovia, ktorí si tvrdo presadzovali svoju vôľu. Práve prvý príslušník trenčianskej vetvy – Štefan Ilešházi je toho príkladom.

Trenčianski mešťania si chránili svoje starodávne privilégiá voči obyvateľom hradu a boli vždy pripravení konať keď mali pocit, že niekto siaha na ich slobody. Mestská rada si zakladala na statuse slobodného kráľovského mesta a nemienila hradnému panstvu ustupovať.

Spory mesta so Štefanom Ilešházim sa začali prakticky okamžite po tom, ako dostal donáciou do držby Trenčiansky hrad. Treba poznamenať, že mnohé z týchto konfliktov Ilešházi zdedil už po svojich predchodcoch a pokračovali aj za čias jeho nasledovníkov. Základný problém spočíval v skutočnosti, že v donácii sa nachádzala klauzula o tom, že mesto má Ilešházimu platiť mýto a cenzus. Rada sa bránila s tým, že tieto povinnosti voči hradu platili iba keď bol v kráľovských rukách alebo v držbe záložných majiteľov. Ilešházi odopieral mestu tiež právo slobodného lovu rýb, od mestských rybárov požadoval poplatok.

Ďalším jablkom sváru bolo územie pri mestskej fare. Na mieste stála krčma, ktorá bola mestskej rade dlhodobo tŕňom v oku, keďže spomínané miesto si podľa nej hradní páni prisvojili neprávom. Ako sa dozvedáme zo zachovanej listiny, počas vyšetrovania sporu ohľadom panskej krčmy „Na Závoji“ sa zisťovalo, či predmetný dom vždy patril hradu a či sa v ňom slobodne čapovalo víno, ale tiež, či sa v čase trhov v meste vyberalo mýto pre pánov hradu, či vrch Sokolica patrí k hradu a či v ňom mali mešťania vždy zakázaný lov, či hory v území Soblahova, Mníchovej Lehoty a Turnej vždy patrili hradu a mešťania mali zakázané užívať ich a podobne. Tieto a ďalšie otázky spôsobovali neustále konflikty.

Mešťania sa nevzdávali a opakovane požadovali dodržiavanie mestských výsad. Žiadali odstránenie Ilešháziovskej krčmy a jatky, zrušenie mýta pred mestskou bránou, povolenie slobodného rybolovu, poľovačky a rúbania dreva, zachovanie svojich trhov a iné. Spor sa ťahal dlhé roky, no mesto v tejto otázke nikdy nedokázalo presadiť svoje požiadavky voči hradu. Vytrvalo sa odmietalo podriadiť a panstvo si naopak neprestávalo presadzovať svoju vôľu na jeho úkor.

Rodina Ilešháziovcov sa neskôr presťahovala do nového sídla, kaštieľa v Dubnici nad Váhom a hrad definitívne stratil svoj význam koncom 18. storočia, keď pri ničivom požiari úplne vyhorel.

.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!