Prvé myšlienky o vzniku pasáže Zlatá Fatima prišli po rozsiahlom požiari v roku 1886, kedy zhorelo 39 domov, v ktorých bývalo viac ako sto rodín. Okrem domov vyhorel aj farský kostol spolu s farskými schodmi či celé podhradie. V roku 1891 sa mestskí predstavitelia rozhodli prebúrať budovu hotela Zlatý baran, ktorý stál medzi Hasičskou ulicou a Mierovým námestím. Dôvodom bolo zjednodušenie prístupu k námestiu, keďže pôvodný vstup na Mierové námestie bol možný iba cez Hornú alebo Dolnú bránu. Ďalším dôvodom bol aj fakt, že spolok dobrovoľných hasičov sídlil v tej dobe na dnešnej Hasičskej ulici spolu s požiarnou stanicou.
Po prebúraní domu predstavovala pasáž Zlatá Fatima vstup do nákupného centra, v ktorom sa nachádzali obchodíky so zlatom, porcelánom, textilom, hodinárstvom či klobúkmi. Jedným z najkrajších výkladov malo kníhkupectvo Leopolda Gansela. Vždy v období pred Vianocami vyzývali obchodníci Trenčanov, aby necestovali za nákupmi do Viedne, Budapešti či Prešporku, ale aby nakupovali u nich, kde mohli nájsť všetko čo potrebujú a ešte aj ušetria na ceste.
Po rekonštrukcii sa v roku 1891 znovuotvoril v pasáži pohostinský podnik Zlatý baran, ktorý obyvatelia mohli poznať aj pod názvom Szarka (podľa priezviska majiteľa). Hotel Zlatý baran bol situovaný na hlavnom námestí a patril medzi tie najvychýrenejšie v celom okolí. Po rekonštrukcii v roku 1891 mal 10 izieb, jedáleň, kaviareň, kasíno, ale aj spoločenskú sálu, v ktorej sa usporadúvali plesy, divadelné predstavenia a ďalšie spoločenské podujatia. Dokonca sa tu odohralo aj prvé ochotnícke divadlo v slovenskom jazyku Inkognito od Palárika.
Keďže mesto každú chvíľu postihovali požiare, Trenčania sa rozhodli začať v tomto období stavať murované domy na miesto tých drevených. Ďalší neželaný požiar však zastihol aj pasáž, čo donútilo mesto pristúpiť k jej rekonštrukcii. Mesto Trenčín investovalo do prechodu pasáže takmer 52 000 zlatých a do vnútorného vybavenia ďalších 8 000 (zrekonštruovaná spoločenská sála mala luxusné benátske zrkadlá). V hoteli Zlatý baran bola prenajatá spoločenská sála Trenčianskemu 71. pešiemu pluku, ktorý tam nacvičoval hudobné zostavy. Po každom nácviku usporiadal spolok ples, ktorý patril medzi tie najväčšie spoločenské udalosti v meste. Po ďalšom požiari v roku 1899, ktorý spôsobil skrat, usporiadal Trenčiansky 71. peší pluk posledný koncert na privítanie nového storočia. V roku 1901 vznikla hotelu Zlatý baran nová konkurencia, a to hotel Elizabeth, na ktorý sa postupom času presunula celá pozornosť, a tak sa stal novým centrom spoločenského diania v meste.
Počas obdobia prvej Československej republiky fungovali pod hlavným schodiskom v pasáži verejné toalety a na poschodí z bývalej spoločenskej sály vzniklo kino Bio Zora. Prízemie stále patrilo kníhkupectvu Leopolda Gansela. V priebehu rokov tu vznikla aj knižnica Československej obce legionárov, kde si ktokoľvek mohol požičať knihy písané výhradne iba v slovenskom či českom jazyku.
Na konci 80. rokov 20. storočia sa prechod cez pasáž Zlatej Fatimy kvôli rekonštrukcii úplne uzatvoril, dokonca aj pre chodcov, a následne bol sprístupnený až v roku 1991. V tomto čase tu vznikol nový obchodný dom Omar.
Štátny archív v Trenčíne
Mgr. Simona Mikušková
