1940 – začiatok perzekúcie židovských obyvateľov Trenčína

30. 6. 2020

1940 – začiatok perzekúcie židovských obyvateľov Trenčína

Najznámejšia genocída novodobých dejín – holocaust (alebo šoa) je fenomén, ktorý neustále vzbudzuje obrovský záujem a aj veľké emócie. Európa zažila v prvej polovici 20. storočia dve svetové vojny, revolúcie a občianske vojny od Ruska po Španielsko. Sprievodným javom bolo vo viacerých prípadoch cielené vyhladzovanie celých spoločenských tried či národností štátom, ako napríklad v prípade arménskej genocídy či ukrajinského hladomoru. Likvidácia európskych Židov má však v tejto tragickej sérii zvláštne miesto, a to nielen preto, že je mimoriadne podrobne zdokumentovaná, ale aj tým, že sa odohrala v časti sveta, ktorá bola považovaná za najvyspelejšiu a najviac civilizovanú. Pretože priamo zasiahla aj obyvateľov Slovenska, je častým predmetom výskumu aj u nás.

Plán nacistického Nemecka ovládnuť strednú a východnú Európu a získať tak „životný priestor“, sa začal meniť na realitu v roku 1938 anexiou Rakúska a následným odtrhnutím pohraničných území Československa v septembri (Mníchovská dohoda) a novembri (Viedenská arbitráž) toho roku. Na oslabenie ČSR Nemecko využívalo aj nacionálne orientované politické strany nespokojné so štátoprávnym usporiadaním republiky. Na Slovensku to bola najmä Hlinkova Slovenská ľudová strana (HSĽS), ktorá už od vzniku štátu kritizovala pražský centralizmus. Po vyhlásení autonómie Slovenska v októbri 1938 sa HSĽS stala jedinou vládnucou stranou na Slovensku a začala s odstraňovaním dvadsať rokov budovaných demokratických princípov. Okrem zlúčenia alebo zákazu ostatných politických strán a spolkov sa to prejavilo aj prvými protižidovskými opatreniami na jeseň 1938. Na územie odstúpené Maďarsku po Viedenskej arbitráži mali byť narýchlo odsunutí nemajetní Židia. Nariadenie sa reálne dotklo asi sedemtisíc ľudí a bola to prvá faktická deportácia židovského obyvateľstva zo Slovenska, a to ešte v období, kedy nemožno hovoriť o nejakom nátlaku zo strany Nemecka.

Po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 prichádzali ďalšie nariadenia, ktoré ukazovali, akým smerom sa nový režim bude uberať. Z mestského zastupiteľstva boli vylúčení židovskí a socialistickí členovia, ktorých nahradila HSĽS svojimi nominantmi. Trenčianska židovská komunita tvorila približne 1800 osôb z celkového počtu vyše 11 tisíc obyvateľov v roku 1940 – po odchode väčšiny českých úradníkov, vojakov a ďalších zamestnancov. Trenčianski Židia, tak ako inde, patrili zväčša k stredným a vyšším sociálnym vrstvám a napriek tradičnému antisemitizmu časti obyvateľstva, boli ich vzťahy s väčšinovou spoločnosťou korektné. Mali vlastný chrám – synagógu, cintorín, ľudovú školu (pre dobrú povesť navštevovanú aj nežidovskými deťmi), pestovali bohatý spolkový život. V Trenčíne existoval napríklad židovský telocvičný spolok či skautské oddiely, chlapčenský i dievčenský – jeden z prvých v krajine.

V auguste 1939 prišlo vládne nariadenie o súpise poľnohospodárskeho majetku cudzích štátnych príslušníkov a Židov, v septembri po vypuknutí vojny veliteľstvo Hlinkovej gardy žiadal Notársky úrad mesta Trenčín o zoznam Židov od 19 do 45 rokov. Ďalším krokom boli od roku 1940 štátom riadené arizácie židovských podnikov, živností a majetkov. V Trenčíne existovalo vyše dvesto židovských živností. Častým následkom arizácií však bolo, že prosperujúce podniky sa dostali do rúk dobrodruhov, ktorých lákala vidina rýchleho obohatenia, avšak nemali záujem či schopnosti prosperitu udržať. Občianske a ľudské práva židovských občanov boli naďalej okliešťované. Bol im zakázaný rybolov, odobrané rádioprijímače, ich spolky rozpustené. V roku 1941 prichádza na rad potupné označovanie židovských obchodov, nosenie žltej hviezdy a tiež zákazy voľného pohybu po meste – týkalo sa to napríklad lesoparku Brezina, mestského parku či Hlinkovho (Mierového) námestia. Na jar 1942 bolo prenasledovanie zavŕšené transportom väčšiny trenčianskych Židov do nacistických koncentračných táborov. Ostalo niekoľko stoviek držiteľov výnimiek, niektorí sa skrývali. Ďalšie represie prišli po vypuknutí a následnom potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944. V poslednej fáze vojny museli aj Trenčania zniesť teror prítomných nemeckých okupantov, podporovaných domácimi úradmi. Držitelia výnimiek už sa nemohli spoliehať ani na túto ochranu a posledných pár stoviek židovských občanov v septembri 1944 čelilo ďalšej vlne represií. Z takmer dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo vyše 1500 ľudí. Z preživších časť odišla do Izraela, nemnohí zostali v meste. V súčasnosti má Židovská náboženská obec v Trenčíne niekoľko desiatok členov.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!