135 rokov železničnej prepravy v Trenčíne

27. 4. 2018

Nedávna rekonštrukcia železničného úseku vedúceho cez Trenčín viacerých prinútila zamyslieť sa nad železničnou prepravou v Trenčíne. O to viac, ak si uvedomíme, že v roku 2018 si pripomíname 135 rokov od okamihu, kedy prešiel Trenčínom prvý parný rušeň. Výstavba železničnej trate predstavovala v druhej polovici 19. storočia pomerne náročný technický projekt vyžadujúci si mnoho finančných prostriedkov i pracovných síl. Dobudovanie železničnej trate a napojenie Trenčína do železničnej siete znamenalo pre mesto a jeho obyvateľov značný rozvoj a to tak z hľadiska časovej úspory pri preprave osôb, ako i z pohľadu využitia trate pre účely priemyslu a obchodu. Spočiatku mnohé komplikácie, najmä finančné, znamenali odklad budovania úseku Považskej železnice z Trnavy do Žiliny a to až do roku 1875, keď práce ustrnuli v Novom Meste nad Váhom.

K „bránam“ vtedajšieho Trenčína sa trať dostala až v roku 1879 dokončením stanice Istebník (dnešná stanica Trenčín – Zlatovce), ktorú úradne nazvali „Trenčín“.  V meste nastalo všeobecné nadšenie z relatívnej dostupnosti železničnej trate, no je treba podotknúť, že trvalo len chvíľu. Krátko po spustení úseku z Bratislavy do Trenčína sa začali objavovať viaceré problémy.

Prvým bol neutešený stav cestného mosta vedúceho ponad Váh, ktorý pri nedávnych povodniach nebol schopný udržať väčšiu záťaž v podobe prepravujúcich sa osôb a tovarov. Druhou bolo časté vynechávanie spojov – konských záprahov (omnibusov a fiakrov) k vlaku, ktoré mali za úlohu prepravovať cestujúcich medzi trenčianskymi hotelmi a stanicou. A do tretice v snahe vyriešiť ďalšie trasovanie trate vznikol spor rozdeľujúci mestskú radu na dve skupiny (pozri foto 1 – pozvánka na zasadanie mestskej rady). Stúpenci „pravého variantu“ obhajovali výstavbu trate na pravej strane Váhu ušetrením finančných prostriedkov na nákladnej výstavbe mosta, jeho následnej údržbe a v neposlednom rade argumentovali aj výpadkom značných príjmov z mýta, čo by ochudobnilo mestskú pokladňu. Po búrlivom hlasovaní v januári roku 1883 prevážil „ľavý variant“ a schválila sa výstavba železničného mosta na ľavej strane rieky Váh.

Už od januára roku 1883 sa začala pripravovať výstavba mostu a  výkup pozemkov pod trať (pozri foto 2 a 3 – zápisnica z prerokovanie výstavby násypu a časť plánu). Pracovné nasadenie robotníkov bolo veľké až natoľko, že  most, trať a budova trenčianskej železničnej stanice (pozri foto 4 – pôvodná budova železničnej stanice z roku 1883), boli dokončené a uvedené do prevádzky už  koncom októbra toho istého roku. Most cez Váh bol dlhý 256 metrov, spočiatku bol jednokoľajový, jeho rozšírenie nastalo v ďalších desaťročiach. Celková dĺžka trate predstavovala približne 2,5 kilometra.

V  roku  2018 už prešlo 135 rokov od spustenia železničnej trate v Trenčíne. Za ten čas sa pri rôznych rekonštrukciách, modernizáciách a preložkách pozmenili charakteristické dominanty starého Trenčína už niekoľkokrát. Archívne dokumenty uložené v Štátnom archíve v Trenčíne dokladajú obdobie, keď Trenčín stál na prahu modernej doby a musel sa rozhodnúť, ktorou cestou sa uberie. Zmeny z toho vyplývajúce pomohli dotvoriť mesto tak, ako ho poznáme dnes.

Štátny archív v Trenčíne

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!