ŽSR a únia investujú desiatky miliárd

17. 2. 2006


         Slovensko stojí pred jednou z najväčších investičných akcií v histórii. Investorom sú štátne Železnice SR, ktoré do roku 2012 preinvestujú okolo dvoch miliárd eur, čiže približne 76 miliárd korún. Zmodernizujú úseky na tratiach z Bratislavy do Žiliny, zo Žiliny na poľské hranice a z Liptovského Mikuláša do Košíc. Neskôr pribudnú aj projekty modernizácie úsekov medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom.
         Modernizáciu tratí neplatí len štát, resp. štátne železnice. Z troch štvrtín ju hradí Európska únia. Verejné kontrakty v hodnote niekoľkých desiatok miliárd korún si delí niekoľko veľkých stavebných firiem v úlohe hlavných dodávateľov stavebných prác. Železnice modernizujú napríklad spoločnosti Doprastav, Skanska či ŽS Brno, pričom prvé dve majú od štátu aj kontrakty výstavby diaľničnej siete.


Zo západu na východ


           Na západoslovenských úsekoch železnice modernizujú už niekoľko rokov. „Do roku 2009 ukončíme práce na všetkých úsekoch medzi Bratislavou a Novým Mestom nad Váhom, v rokoch 2007 až 2012 medzi Novým Mestom nad Váhom a Žilinou,“ avizuje Daniel Maruniak, riaditeľ odboru rozvoja Železníc SR.
           Stavebné stroje sa neskôr presunú na východ. Železnice už vypísali tender na projektovú dokumentáciu úsekov medzi Liptovským Mikulášom a Košicami. Maruniak: „Tam do roku 2008 čakáme ukončenie projektovania a do roku 2013 ukončíme samotnú realizáciu.“ Na prípravu projektov už majú železnice peniaze z európskeho Kohézneho fondu.
           Rozsiahla modernizácia slovenských železníc súvisí so snahou Bruselu vybudovať moderný V. dopravný eurokoridor z Talianska cez Viedeň a Žilinu do Poľska a na Ukrajinu. „Konštrukcia zmodernizovaných tratí umožní vlakom dosiahnuť rýchlosť do 160 kilometrov za hodinu,“ povedal Maruniak.


Komplikácie na Považí


          Modernizácia železníc však nie je úplne bez problémov. Železniciam práce na úseku pri Pezinku takmer trojnásobne predražili náklady vyvolané prekládkami plynových potrubí či mimoúrovňovými riešeniami trate. Ďalším zdržaním bolo rozhodovanie, či má rýchlejšia železnica obísť Trenčín.
Najnovším problémom železníc je hľadanie stavebného dozoru na úsek z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom. Séria neúspešných tendrov na stavebný dozor je už rok bez víťaza.
          Veľkú investíciu majú železnice pred sebou aj v Bratislave. Uvažuje sa o spojení hlavnej stanice so stanicou v Petržalke tunelom popod koryto Dunaja. Investícia by podľa neoficiálnych informácií mohla vyjsť na vyše dvadsať miliárd korún a zabezpečila by plynulé a rýchle prepojenie Viedne a Bratislavy s pokračovaním modernizovanými traťami smerom na Žilinu a Košice.


Európsky kontext


          Cez Slovensko pôjdu aj dva iné európske železničné koridory. Jeden z Berlína cez Bratislavu do Budapešti s plánovaným predĺžením cez Rumunsko a Bulharsko do gréckeho Solúnu; a druhý zo severopoľského Gdanska do Žiliny. Po tratiach budú môcť chodiť rýchlovlaky. Slovenský národný prepravca Železničná spoločnosť zatiaľ žiadnym rýchlovlakom nedisponuje, České dráhy už avizovali, že z Prahy do Bratislavy bude premávať jedna z českých súprav vlaku Pendolino.


TOMÁŠ VELECKÝ


Článok je prevzatý z Hospodárskych novín a publikovaný so súhlasom redakcie tohto denníka.



Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!