VIDEO: Predražená plaváreň sa ľudí nedočká

12. 6. 2012

Mala byť pýchou Trenčína. Dnes je nepoužiteľná. Tmavozelená voda plná nánosov, lístia a špiny na novej letnej plavárni už neláka ani divé kačice a žaby. Ľudia si pritom oddych na jednej z najdrahších plavární na svete ešte nemali šancu ani len vyskúšať.


Na začiatku leta sa Trenčania opäť začali zaujímať o osud novej letnej plavárne na Ostrove. Dnes je už isté, že mesto ju v najbližších rokoch neotvorí. Po posledných vyjadreniach štátu sa modernizácia železničnej trate odkladá na neurčito.


Mal ju postaviť štát


Súčasťou plánovanej úpravy trate je vyrovnanie jej oblúku, čo si vyžiada zbúranie súčasnej letnej plavárne. Železnice Slovenskej republiky ju odkúpili za 4,3 milióna eur, ktoré malo mesto použiť na výstavbu novej letnej plavárne. Napokon ich investovalo inam.


 „V prvom rade nemalo mesto čo novú plaváreň stavať, mali ju vybudovať železnice aj so sieťami a následne by sme si takpovediac vymenili kľúče, plaváreň za plaváreň. V tom prípade by sa nemohlo stať, že tu budeme mať predraženú, zastaranú a rýchlo chátrajúcu plaváreň bez vody a ďalších sietí, bez parkoviska a napríklad aj zodpovedajúcej infraštruktúry. Nechápem, prečo sa bývalé vedenie mesta rozhodlo ísť touto cestou. Aj keby sme dnes doviedli siete, potrebovali by sme ďalšie státisíce eur, aby sme ju vôbec sprevádzkovali. V tomto stave je plaváreň ekonomicky drahá a nepoužiteľná,“ uviedol trenčiansky primátor Richard Rybníček.


Plaváreň je založená v banke


Na absurdnosť vybudovaného projektu poukázal aj správca už súčasných plavární Ľudovít Prívara. „Celý projekt je nedomyslený, technológie sú zastarané. Napríklad o filtračný systém sa musí niekto 24 hodín denne starať, pritom už dávno existujú moderné filtre s automatizovanou prevádzkou. Sú tu obrie kotolne na plyn. Na možnosť využitia solárnej energie sa nemyslelo. Systém vypúšťania bazénu nevyužíva gravitáciu, ale sa má prečerpávať, čo robí plaváreň energeticky náročnú na prevádzku. Rozloženie bazénov je nepraktické, chýba 50-metrový plavecký bazén, dostatok toaliet, bufetov a šatní,  “ zhrnul.


Rybníčkovi sa nepozdáva hneď niekoľko vecí. „Zarazil ma účet 13 miliónov korún za zbúranie „hada“ pri hrádzi a ďalších stavieb, ktoré pôvodne stáli na mieste novej plavárne. Za to by sa dalo postaviť niekoľko rodinných domov aj so sieťami. Doposiaľ plaváreň stála vyše sedem miliónov eur, pričom môj predchodca nezaplatil z toho 3,6 milióna. Plaváreň je preto založená v banke a budeme ju splácať do roku 2020,“ pokračoval Rybníček.


Dom stavaný od strechy


Na sprevádzkovanie plavárne bolo nutné dotiahnuť siete a zrekonštruovať most na Ostrov, čo sú investície za vyše päť miliónov eur. „Môj predchodca tieto prostriedky nezabezpečil. Všetko skončilo len v akejsi rovine ústnych prísľubov a zápisníc. Tu je otázne, prečo vôbec mesto v tomto nezmysle pokračovalo až do konca, keď ešte nebola ukončená súťaž na modernizáciu trate. Ak by sa bývalý primátor Celler slušne zachoval k občanom a povedal, že kým nebude mať na papieri potvrdené, že štát investuje päť miliónov eur, tak by nedal postaviť tieto „krásne“ veci kvôli občanom, aby ich oklamal,“ povedal primátor.


Ani peniaze štátu už nestačia


Podľa Rybníčka v súčasnosti už ani peniaze od štátu nebudú stačiť. „Aj keby sa o niekoľko rokov modernizácia začala a štát nám peniaze na siete poskytol, bez výraznej rekonštrukcie a možno aj prestavby plavárne ju nebude možné pre Trenčanov otvoriť. Nami oslovení odborníci krútia hlavou, ako niekto mohol v 21. storočí naprojektovať niečo takto nezmyselné, čo nám teraz navyše chátra. Je to len riadne predražená maketa plavárne a dovolím si tvrdiť, že náhrobný kameň Cellerizmu v Trenčíne. Symbol toho, ako dokážu samosprávy nezodpovedne bačovať,“ povedal Rybníček s tým, že naďalej platí jeho ponuka spred roka, aby si bývalý primátor zobral plaváreň do nájmu za euro a prevádzkoval ju sám.  

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!