V Kultúrno-informačnom centre vystavuje rytec poštových známok

24. 4. 2024

Od 24. apríla 2024 si môžete počas návštevy Kultúrno-informačného centra na Mierovom námestí 9 v Trenčíne prezrieť výstavu poštových známok slovenského rytca a oceňovaného autora Františka Horniaka. To najlepšie z tvorby tu vystavuje do 20. mája 2024.

Pod rukami Františka Horniaka vzniklo okolo 150 rytín poštových známok, čo ho radí medzi najplodnejších slovenských rytcov. Získal rekordné množstvo domácich a zahraničných ocenení. Aktuálna výstava v Kultúrno-informačnom centre prezentuje umelecké diela významných autorov ako napr. Peter Michal Bohúň, Ester Šimerová-Martinčeková, Alfonz Mucha.

Väčšina z vystavovaných emisií bola realizovaná technikou viacfarebnej oceľotlače z plochých platní. Ide o česko-slovenský patent vyvinutý koncom 50. rokov 20. storočia, ktorý kontinuálne používa pri tlači poštových známok len Česká a Slovenská pošta. Ide o techniku, ktorou nedisponujú žiadne iné krajiny na svete.

výstava Františka Horniaka v KIC

“Výstava v priestoroch Kultúrno-informačného centra Trenčín prezentuje výber najkrajších slovenských poštových známok z tvorby rytca Františka Horniaka,” napísal k nej člen Klubu filatelistov 52 – 19 pri Posádkovom klube Trenčín Karol Milan.

Opísal tiež celý príbeh vzniku poštovej známky, ktorý je spravidla dlhý niekoľko mesiacov až rokov. Len vo výnimočných prípadoch, napr. po voľbe prezidenta, je skrátený na niekoľko týždňov. Na Slovensku vydávanie poštových známok a iných filatelistických materiálov patrí do pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorému môže podať odôvodnený návrh na poštovú známku jednotlivec aj organizácia, spravidla 2 – 3 roky vopred. Námetová komisia ministerstva rozhodne o tom, aký motív bude na poštovej známke (tzv. emisný plán) a následne Realizačná komisia rozhodne o výtvarnom stvárnení známky a spôsobu tlače. 

Najstarším spôsobom tlače je reliéfny, filatelistami niekedy označovaný aj ako typografický. Vyznačuje sa tým, že línie dizajnu vystupujú z kovovej rytiny smerom von. Na tú je najprv nanesená farba a následne je k nej priložený papier pre tlač. Do 70. rokov minulého storočia bolo populárne tlačenie silným pritlačením papiera na kovový valec predlohy. Predloha bola zrkadlovým obrazom grafiky vyrytým ručne alebo strojovo. V priehlbinách predlohy bol atrament a po pritlačení sa farba presunula na papier. Na takto vytlačených známkach sa mohli pôsobením silného tlaku niekedy vyskytovať ryhy.

Hlavným princípom litografickej metódy je fakt, že olej a voda sa nedajú zmiešať. Grafický dizajn je v olejovej substancii nanesený na litografický podklad, obyčajne kameň. Sériou povrchových úprav sa kameň pripraví na aplikáciu farby, ktorá sa potom udrží len na „mastných“ miestach s grafikou. Pomocou lisu sa farba transferuje na papier. Zefektívnením tohto procesu je ofset – farba je najprv prenesená na valec a až z neho na papier. Ofset je v súčasnosti najrozšírenejší spôsob tlače poštových známok vo svete.

Tlač metódou fotogravúra je inšpirovaná technikou vyvolávania fotografií. Na kovový plát so zvýšenou citlivosťou povrchu je v komore nanesený obraz grafiky. Na pláte sa potom chemickým zásahom vytvoria miniatúrne bodové priehlbinky a vyplnia sa farbou. Postupnou aplikáciou štyroch základných farieb sa takto dá vytvoriť kolorovaný dizajn.

Moderné metódy tlače zahŕňajú napríklad techniky tvorby hologramov alebo nanášanie grafiky v podobe metalickej fólie priamo na papier. Známky tiež bývajú ošetrené viacerými ochrannými prvkami, ako sú vodotlač či mikroskopické identifikačné znaky, zakomponované priamo do grafiky.

Najzložitejšia, ale aj najdokonalejšia tlačová technika poštových známok je oceľotlač. Najkrajšie známky vznikajú pri tlači z ručne rytých plochých doštičiek. Ide o vysokonáročný proces výroby poštových známok, ktorý oceňuje zahraničie i domáci zberatelia. Sú to v podstate miniaturizované umelecké diela. Rytec pod lupou vyrýva do kovovej platne zárezy, ktoré sa nedajú opraviť a je treba začať znovu. Týmto spôsobom sa tlačia motívy najmä umeleckých diel a historických pamiatok.

“V tomto spôsobe výroby poštových známok patrí Slovensko medzi svetovú špičku, čo dokumentuje množstvo svetových ocenení. Najúspešnejšími slovenskými rytcami sú Martin Činovský, František Horniak, Rudolf Cigánik a ďalší,” uzatvára K. Milan z Klubu filatelistov. 

Ak vás táto téma zaujíma, určite si výstavu TO NAJLEPŠIE Z TVORBY FRANTIŠKA HORNIAKA nedajte ujsť. V KIC Trenčín ju nájdete do 20. mája 2024. Spolu s mestom Trenčín ju pripravili Slovenská pošta, a. s.. a Klub filatelistov 52 – 19 Trenčín.

plagát výstavy Františka Horniaka

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!