Je dôležité nezabudnúť, že 9.septembra 1941 prijala vtedajšia Slovenská republika Židovský kódex. Išlo o súbor nariadení, ktoré výrazne obmedzili práva a postavenie obyvateľov židovského pôvodu. Kódex bol jedným z kľúčových krokov, ktoré vytvorili podmienky pre neskoršie deportácie slovenských Židov do nacistických táborov. Preto sa 9. september na Slovensku pripomína ako Deň obetí holokaustu a rasového násilia. A práve v stredu 9. septembra 2026 budú centrom nášho mesta znieť mená tých, ktorých z Trenčína deportovali do koncentračných táborov.
Na základe dokumentov uložených v Trenčianskom archíve vieme, že v roku 1940 mala trenčianska židovská komunita približne 1800 osôb z celkového počtu vyše 11-tisíc obyvateľov. Trenčianski Židia, tak ako inde, patrili zväčša k stredným a vyšším sociálnym vrstvám a napriek tradičnému antisemitizmu časti obyvateľstva, boli ich vzťahy s väčšinovou spoločnosťou korektné. Mali vlastný chrám – synagógu, cintorín, ľudovú školu, ktorú pre dobrú povesť navštevovali aj nežidovské deti. Pestovali bohatý spolkový život. V Trenčíne existoval napríklad židovský telocvičný spolok či skautské oddiely, chlapčenský i dievčenský – jeden z prvých v krajine.
Keď v auguste 1939 prišlo vládne nariadenie o súpise poľnohospodárskeho majetku cudzích štátnych príslušníkov a Židov, platilo to aj pre obyvateľov nášho mesta. V septembri po vypuknutí vojny veliteľstvo Hlinkovej gardy žiadalo Notársky úrad mesta Trenčín o zoznam Židov od 19 do 45 rokov.
Ďalším krokom boli od roku 1940 štátom riadené arizácie židovských podnikov, živností a majetkov. V Trenčíne existovalo vyše dvesto židovských živností. Častým následkom arizácií však bolo, že prosperujúce podniky sa dostali do rúk dobrodruhov, ktorých lákala vidina rýchleho obohatenia, avšak nemali záujem či schopnosti prosperitu udržať. Občianske a ľudské práva židovských občanov boli naďalej okliešťované. Bol im zakázaný rybolov, odobrané rádioprijímače, ich spolky rozpustené. Židovský kódex, ktorý vydala Vláda SR 9. septembra 1941, v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku pre ľudí židovského vierovyznania osobitný právny režim – Nariadenie č. 198/1941 o právnom postavení Židov.
Nasledovalo potupné označovanie židovských obchodov, povinné nosenie žltej hviezdy a tiež zákazy voľného pohybu po meste – týkalo sa to napríklad lesoparku Brezina, mestského parku či Hlinkovho, dnes Mierového námestia. Židia nemali volebné právo, nemohli pôsobiť vo verejnoprávnych funkciách, ani vykonávať slobodné povolania, lekársku ani zverolekársku prax. Kedykoľvek mohli u nich štátne bezpečnostné orgány previesť osobnú i domovú prehliadku. Nariadenie obmedzovalo ich listové tajomstvo, slobodu vybrať si svoje bydlisko, zhromažďovacie právo, tlačovú slobodu i možnosti vzdelania. Židia nemohli riadiť auto, slobodne cestovať, ani nakladať s peňažnou hotovosťou a cennými papiermi.
Na jar 1942 bolo prenasledovanie zavŕšené transportom väčšiny trenčianskych Židov do nacistických koncentračných táborov. Ostalo niekoľko stoviek držiteľov výnimiek, niektorí sa skrývali. Ďalšie represie prišli po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944. V poslednej fáze vojny museli aj Trenčania zniesť teror prítomných nemeckých okupantov, podporovaných domácimi úradmi. Majitelia výnimiek už sa nemohli spoliehať ani na túto ochranu a posledných pár stoviek židovských občanov v septembri 1944 čelilo ďalšej vlne represií. Z takmer dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo 1 570 ľudí. Ich mená nájdete aj v trenčianskej synagóge na tabuli mien obetí holokaustu. Z preživších časť odišla do Izraela, nemnohí zostali v meste.
Mená obetí budeme počuť v stredu 9. septembra dopoludnia od 9.00 h a popoludní od 15.30 h z reproduktorov v stĺpoch verejného osvetlenia na Mierovom námestí. Načítal ich slovenský prozaik, básnik, dramatik a scenárista Silvester Lavrík. Takýmto spôsobom si uctíme pamiatku nevinných ľudí, ktorí sa nevrátili domov.
