Vychýrená trenčianska tlačiareň Leopolda Gansela

24. 5. 2021

Neodmysliteľnou súčasťou histórie Trenčína sa stala tlačiareň Leopolda Gansela, ktorú založil v roku 1850. Pôvodne sídlila na Mierovom námestí v dome č. 40, ide o jeden z posledných domov pred Trenčianskym múzeom. Avšak postupom času sa tlačiareň presunula do pasáže Zlatá Fatima (prízemie bývalého hotelu Zlatý baran). Napriek tomu, že v roku 1905 Leopold Gansel (81 rokov) zomrel, v rodinnej firme pokračoval jeho syn Izidor Gansel a neskôr aj vnuk Andrej. Izidor si počas I. svetovej vojny pomaďarčil priezvisko na Gábor, avšak názov tlačiarne sa nezmenil.

Tlačiareň a kníhkupectvo prosperovalo počas 20. rokov 20. storočia natoľko, že zamestnávali viac ako dvadsať zamestnancov. Dokonca si otvorili pobočku v Bratislave v centre mesta na Michalskej ulici. Okrem spomínanej tlačiarne a kníhkupectva fungovalo aj vydavateľstvo, ktoré vydávalo slovenskú, ale aj zahraničnú beletriu, odbornú literatúru, slovníky, mapy, časopisy (Trenčiansky spravodaj, Hornouhorské noviny, Divadelný týždenník) či merkantilnú tlač (administratívne formuláre), rovnako aj pohľadnice, ktoré sa stali cennou historickou pamiatkou z Považia a jeho okolia.

Spoločnosť Leopolda Gansela patrila Ganselovcom (Gáborovcom) až do roku 1940, kedy bola firma arizovaná podľa vtedajších rasových zákonov. Arizátorom sa stal Vojtech Čelko, ktorý po spoločnej dohode s Gáborovcami odkúpil celú spoločnosť. Potomkovia po Leopoldovi Ganselovi počas II. svetovej vojny emigrovali do Palestíny, iní sa skrývali v Budapešti. Tlačiarne pod vedením Vojtecha Čelka naďalej prosperovali až do roku 1948, kedy prešli pod správu štátu s názvom Západoslovenské tlačiarne. Napokon sa presťahovali v roku 1956 kvôli nevyhovujúcim podmienkam do novej budovy na Jilemnického ulicu, kde v súčasnosti sídli spoločnosť Pardon.

Do dnešného dňa sa zachovalo niekoľko archívnych dokumentov ohľadom tlačiarne Leopolda Gansela, ktoré sú uložené v Štátnom archíve v Trenčíne. Môžeme tu nájsť predĺženie nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Leopolda Gansela a mestom Trenčín, účet za opravu budovy bývalého hotela Zlatý baran, ale aj pracovný poriadok spoločnosti určený pracovníkom a mnoho ďalších, nielen v slovenskom, ale aj maďarskom jazyku.

Mgr. Simona Mikušková

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!