Sto rokov od príletu Sokola do Trenčína

30. 7. 2019

Telocvičnú jednotu pražskú s názvom Sokol založil v roku 1862 Dr. Miroslav Tyrš. Cieľom spolku bolo pestovanie zdravia a zdatnosti, ale tiež vzdelania – v duchu starogréckej kalokaghatie. Zakladateľom slovenského Sokola bol Dr. Ivan Branislav Zoch – inšpirovaný českou organizáciou už v roku 1866 ako mladý profesor na slovenskom gymnáziu v Revúcej začína s pravidelným cvičením so žiakmi a myšlienku Sokola rozširuje po celom slovenskom území. V roku 1873 vydáva „Krátky návod k vyučovaniu v telocviku“, na svoju dobu pokrokovú metodiku o cvičení. Dôraz sa kladie na náraďové a ľahkoatletické cvičenia, ale tiež pretekanie, tance či turistické podujatia. Zatiaľ čo v českých krajinách sa sokolstvo rýchlo rozmáhalo, na našom území uhorská vláda tvrdo potláčala akékoľvek snahy o pestovanie slovenského spolkového života. Na druhej strane, už od 90. rokov 19. storočia vznikali organizované sokolské zbory v USA, ktoré združovali tisícky členov. V roku 1908 sa napriek vrcholiacej maďarizácii podarilo založiť Sokol v Žiline, no rozmach hnutia na Slovensku bol možný až s príchodom revolučných zmien na jeseň 1918. Najmä začiatkom roku 1919 vznikajú sokolské jednoty po celom Slovensku a výnimkou nebol ani Trenčín. V chaotických povojnových rokoch zohrávajú dôležitú úlohu aj pri obrane nového československého štátu. Po invázii maďarskej červenej armády na východné Slovensko v lete 1919 Sokoli hojne nastupovali do dobrovoľníckeho vojska, ich počet sa pohyboval okolo desaťtisíc a získali si uznanie velenia pre svoju morálku a disciplínu.

Ustanovujúce valné zhromaždenie trenčianskeho Sokola sa konalo 20. Januára 1919 v telocvični nového gymnázia (Gymnázium Ľudovíta Štúra). Za starostu bol zvolený predseda Slovenskej národnej rady v Trenčíne Dr. Karol Štúr (synovec Ľudovíta Štúra), za starostku p. Pietrová. Sokolská jednota okamžite zahájila svoju činnosť. Na výborovej schôdzi v marci sa okrem iného prejednávala úprava spolkovej miestnosti v budove starého (piaristického) gymnázia, ktoré bolo v roku 1918 poštátnené. V máji 1919 sa Sokoli zúčastnili slávnosti sadenia pamätných líp na pamiatku oslobodenia, v júli nasledovala Husova slávnosť, na ktorej sa okrem iného uskutočnila zbierka na zriadenie Husovej Knižnice v Trenčíne. Tá bola umiestnená v budove starého gymnázia spolu s verejnou čitárňou. Nasledovala zbierka Sokoliek na opravu Trenčianskeho hradu, z ktorej výnosu boli opravené schody a zábradlie vedúce k rozhľadni. V auguste bola zriadená nová jednota v Nemšovej. 31. augusta sa mohol trenčiansky Sokol prvýkrát verejne ukázať obyvateľom na veľkej slávnosti. Tá bola zahájená sprievodom od nového gymnázia cez mesto na Sihoť. Na slávnosti zaspieval sokolský zbor a členovia predviedli cvičenia s náradím, rôzne hry a tiež skupinové cvičenia. Nasledovala tanečná zábava a program bol ukončený lampiónovým sprievodom a ohňostrojom na hrade. Jednota sa koncom leta 1919 presídlila do miestností v hoteli Alžbeta (Elizabeth). V dňoch 27. a 28. októbra 1919 sa konali veľké slávnosti pri príležitosti prvého výročia vzniku republiky, na ktorej opäť nechýbali trenčianski Sokoli.

Koncom roku 1919 už bolo po celom Slovensku toľko sokolských jednôt, že došlo k organizačnému rozčleneniu na šesť žúp: Bratislavskú – Masarykovu, Považskú – Štefánikovu, Nitriansku – Svätoplukovu, Podtatranskú – Hviezdoslavovu, Pohronskú a Východoslovenskú. Sokoli v období Prvej republiky (1918 – 1938) predstavovali oporu demokraticko-republikánskeho zriadenia a od začiatku sa vymedzovali voči rodiacemu sa fašizmu. Nehlásili sa však ku žiadnej konkrétnej politickej strane. V decembri 1938 bola činnosť Sokola ľudáckou autonómnou vládou zakázaná. Bývalí členovia boli často prenasledovaní a mnohí počas vojny prešli do odboja. V období rokov 1945 – 1948 došlo k obnove Sokola, išlo však o zjednotenie československej telovýchovy na príkaz vlády a pôvodný demokratický duch jednoty bol udusený. Po komunistickom prevrate v roku 1948 boli nádeje na obnovenie pôvodného Sokola definitívne stratené. Neskoršie komunistické spartakiády v mnohom kopírovali sokolské zlety. Spomienka a tradícia Sokola prežila totalitné obdobie a v Trenčíne bol oficiálne obnovený v októbri 1990.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!