Jezuiti v luteránskom Ríme – 370. rokov gymnázia v Trenčíne

1. 4. 2019

V tomto roku si mesto pripomína 370. výročie dôležitej udalosti, ktorou bolo založenie gymnázia trenčianskymi jezuitmi v roku 1649. Jeho vznik bol však súčasťou oveľa dlhodobejšieho a zložitejšieho procesu rekatolizácie Uhorska, ktorá vyvrcholila v druhej polovici 17. storočia a hlboko zasiahla územie Trenčianskej stolice a mesta Trenčín.

Trenčín bol jediným slobodným kráľovským mestom v celej Trenčianskej stolici. Reformácia sa tu šírila už od polovice 16. storočia. Vládnuci Habsburgovci v snahe o obrátenie Uhorska späť na katolícku vieru horlivo podporovali činnosť jezuitov, jedného z najvplyvnejších rádov tej doby. V reformačnom období zaznamenávame veľký rozmach školstva – školy vznikali takmer pri každej farnosti. A práve školstvo bola oblasť, vďaka ktorej malo byť územie Uhorska získané pre katolícku vieru. Plány na príchod jezuitov do Trenčína sa objavili už začiatkom 17. storočia. Odbojná protestantská šľachta sa však bránila. V roku 1618 palatín protestuje proti usádzaniu jezuitov v Hornom Uhorsku, čo odporovalo zákonom kráľovstva. Významných podporovateľov rekatolizácie získali Habsburgovci v Mikulášovi Esterházim, od roku 1625 uhorskom palatínovi, a v ostrihomskom arcibiskupovi Petrovi Pázmaňovi.

V Uhorsku mali slobodní obyvatelia zaručenú náboženskú slobodu. Z tohto dôvodu bolo Uhorsko jedným z hlavných centier českých protestantských exulantov, ktorí boli po bitke na Bielej hore prinútení opustiť vlasť, ak odmietli prestúpiť ku katolicizmu. Vďaka blízkosti k moravským hraniciam bol jedným zo stredísk exulantov aj Trenčín, nazývaný v tomto období „luteránsky Rím“. Fungovala tu významná luteránska škola a Trenčín aj s okolím boli nábožensky veľmi pestré. Evanjelická väčšina a českí exulanti hlásiaci sa k Jednote bratskej sídlili v meste. Neďaleko pri Soblahove žila skupina novokrstencov (habánov), časť šľachty v okolí bola kalvínskej viery a za hradbami mesta žila aj židovská komunita.

Cieľom vládnucej dynastie bolo získanie vysokej šľachty pre katolícku vieru, vďaka čomu by sa pod heslom cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo) podarilo získať aj ľud. Protestantizmus znamenal pre šľachtu prekážku v snahe dostať sa do priazne dvora a katolíci v radoch uhorskej aristokracie postupne získavali väčšinu. Túto tendenciu možno vidieť aj v rode Ilešháziovcov, dedičných trenčianskych županov a majiteľov Trenčianskeho hradu. Zatiaľ čo Gašpar Ilešházi bol do smrti v r. 1648 verný evanjelickej viere, jeho synovia a dediči Gabriel a Juraj postupne konvertovali a rod ostal až do svojho vymretia v prvej polovici 19. storočia katolícky. Starší Gabriel zmenil vieru dokonca viackrát – podľa aktuálnej politickej situácie. Mladší Juraj sa definitívne priklonil ku katolíkom a horlivo podporoval rekatolizáciu v okolí Trenčína a Dubnice, kde stálo nové rodové sídlo.

Vhodný okamih na príchod jezuitov do Trenčína nastal po potlačení povstania Juraja I. Rákociho prebiehajúceho v rokoch 1644 – 45. Už v októbri 1644 nitriansky biskup daroval skalské opátstvo so súhlasom cisára Ferdinanda III. a ostrihomského arcibiskupa Juraja Lipaia jezuitom. Tí okamžite začali s duchovnou činnosťou a v malom kostolíku v opátstve (Veľká Skalka), ako aj v kostole Panny Márie na úpätí skaly pri Váhu (Malá Skalka) začali slúžiť omše, ktoré navštevovali katolíci z mesta, „lebo evanjelici nestrpia katolíckeho kňaza v Trenčíne“, ako uvádza predstavený Martin Fábry. Do mesta Trenčín sa však dostali už v decembri 1646 aj napriek nesúhlasu mestskej rady, a to vďaka vdove Brigite Bošňákovej, ktorá im odkázala svoj dom oproti dnešnému piaristickému kostolu. Jezuiti v ňom zriadili aj kaplnku. Ich začiatky v meste neboli jednoduché, obyvateľstvo na čele s magistrátom dávalo rehoľníkom najavo, že sú nežiaduci a prišlo dokonca aj k útoku na rezidenciu, ako svedčí nariadenie palatína z roku 1647 vyšetriť tento incident.

Po svojom usídlení v meste založili konvikt – výchovný ústav pre chlapcov zo šľachtických rodov. Konečne v januári 1649 začalo fungovať gymnázium. Krátko po jeho založení jezuiti spravovali tiež elementárnu (základnú) školu. Gymnázium navštevovali žiaci prevažne slovenskej národnosti a už po pár rokoch existencie ich bolo viac než sto. Školský rok sa začínal obvykle v decembri a končil skúškami v septembri. V roku 1653 bol položený základný kameň kolégia a kostola (dnes piaristický) v centre mesta. Ten bol vysvätený v roku 1657 a stal sa jedným z najhonosnejších chrámov v Uhorsku.

Pod vplyvom politických udalostí trenčiansky farský kostol, od roku 1614 evanjelický, zabrali v roku 1671 s podporou župana Juraja Ilešháziho katolíci a zdalo sa, že víťazstvo rekatolizácie je úplné. Evanjelici sa uchýlili do drevenej modlitebne na predmestí. V roku 1671 katolíci zabrali aj ďalšie kostoly v okolí Trenčína (Teplá, Dubnica, Nemšová, Soblahov, Selec, Bobot, Pruské a ďalšie). Na konci 17. storočia ostala z protestantských škôl v okolí len trenčianska. V roku 1715 bol Trenčín ešte stále prevažne evanjelický, hoci mestský magistrát bol už úplne katolícky. Evanjelici od Trenčína po Žilinu sa nakoniec udržali iba v odľahlých častiach púchovskej a súľovskej doliny a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia a sčasti prežíva až dodnes.

Gymnázium si čoskoro získalo význačné postavenie v celom kráľovstve a študovali na ňom aj mnohé významné osobnosti, ako spisovateľ Ján Baltazár Magin či astronóm Maximilián Hell. Po zrušení rádu jezuitov gymnázium prevzali v roku 1776 piaristi. Počas búrlivého 20. storočia bolo gymnázium dvakrát poštátnené a v jeho budove sídlili iné školy a organizácie, od roku 1990 funguje ako Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého.

Dobový pohľad na Trenčín aj s jezuitským kostolom a gymnáziom.
Dobový pohľad na Trenčín aj s jezuitským kostolom a gymnáziom.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!