Desaťtisícový Trenčín

23. 9. 2019

Vznik Československej republiky v roku 1918 patrí jednoznačne k najväčším míľnikom našich novodobých dejín. Bezprostredne po svojom vzniku však štát musel riešiť mnoho naliehavých problémov. Obdobie konsolidácie pomerov od skončenia prvej svetovej vojny do podpísania mierových zmlúv v rokoch 1918-20 bolo poznamenané v celej Európe politickými a sociálnymi otrasmi, v niektorých prípadoch aj lokálnymi vojenskými konfliktami. V prípade Československa išlo najmä o snahu nemeckého obyvateľstva v pohraničí o odtrhnutie, ako aj vojna s Maďarskou republikou rad, revolučným boľševickým útvarom, ktorý v roku 1919 obsadil časť slovenského územia. Nová republika sa teda rodila ťažko, hoci slovenské územie bolo postupne obsadené československými legionármi už koncom roku 1918. Južná hranica s maďarskom dovtedy neexistovala, vymedzená bola na mierovej konferencii v Paríži v júni 1919 a potvrdená trianonskou zmluvou v júni 1920. Vojna priniesla okrem obrovských strát na životoch aj biedu a hospodárske ťažkosti, na jej konci navyše svet zasiahla ďalšia pohroma – španielska chrípka. Išlo o epidémiu, ktorá si celosvetovo vyžiadala viac obetí, než celá svetová vojna v rokoch 1914-18.

Jednou z dôležitých úloh bezprostredne po vzniku nového štátu bolo prevedenie mimoriadneho sčítania ľudu. Posledné prebehlo v roku 1910, kedy na našom území vrcholila maďarizácia. Pri mimoriadnom sčítaní v roku 1919 bolo obzvlášť dôležité zistiť národnostné zloženie obyvateľstva novovzniknutého štátu, ktorého hranice ešte neboli definitívne potvrdené. Potreba uskutočniť na Slovensku sčítanie ľudu súvisela aj s dobročinnou akciou, ktorú na jar 1919 z iniciatívy Alice Masarykovej uskutočnila pod záštitou Červeného kríža Lady Muriel Paget, filantropka a dobrovoľná humanitárna pracovníčka, ktorá sa vo svojom pôsobení sústredila najmä na strednú a východnú Európu. Akcia mala za cieľ dodať na vojnou zbedačené Slovensko potraviny, šaty, lieky a podobne. Aby bola čo najefektívnejšia, bolo potrebné získať čo najpresnejšie údaje nielen o počte obyvateľov, ale aj o špeciálnych potrebách či nedostatkových potravinách, ako sa uvádza v nariadení trenčianskeho župana Dr. Jozefa Minárika z apríla toho roku. Pomoc potrebovali najmä Kysuce, v tom období súčasť trenčianskej župy. Podľa plánu si malo každé anglické mesto „vziať na starosť“ jedno slovenské, rovnako tak obce. Išlo o jednu z prvých humanitárnych akcií na území nového štátu. Ako uvádza zápisnica zastupiteľského zboru, v auguste 1919 mal Trenčín 10 191 obyvateľov, pričom 91,94 % tvorili Slováci. Zvyšok tvorili Maďari, Nemci a iní. Konfesionálne prevládalo katolícke náboženstvo, ku ktorému sa hlásilo 78,16 % obyvateľov. Nasledovalo 8,62 % evanjelikov, 10,55 % židov. Bolo to prvýkrát v histórii, kedy počet obyvateľov Trenčína presiahol hranicu desaťtisíc.

Po ustálení pomerov nasledovalo v roku 1921 ďalšie, riadne sčítanie. Následná reorganizácia štátnej správy zavedená v roku 1923 mala okrem iného za následok aj zánik historickej Trenčianskej župy. Trenčín sa stal súčasťou novovzniknutej Považskej župy so sídlom v Turčianskom Svätom Martine, čo mnohí obyvatelia niekdajšieho slobodného kráľovského mesta niesli veľmi ťažko. Slovensko vstúpilo do novej etapy svojich dejín a v nasledujúcich rokoch sa s ohromujúcou dynamikou vyformoval moderný národ.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!