Cár v Trenčíne

14. 10. 2020

Alexander I.
Alexander I.

Prelom 18. a 19. storočia sa v Európe niesol v znamení vojen s revolučným a neskôr napoleonským Francúzskom. Po relatívne pokojnom období od skončenia Sedemročnej vojny (1756 – 1763) išlo o konflikt, do ktorého sa zapojili všetky vtedajšie európske mocnosti vrátane habsburskej monarchie – v Európe známej ako Rakúsko, kam patrilo aj územie dnešného Slovenska. Boje prebiehali na veľkej časti kontinentu.

Rakúsko bojovalo po boku Pruska proti revolučnému Francúzsku od roku 1792. Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1799) a šírenie jej myšlienok predstavovali nebezpečenstvo aj pre ostatné monarchie, ktoré sa usilovali ju vojensky potlačiť. Vyhlásenie Francúzskej republiky (1792) a poprava zosadeného kráľa (1793) vydesili európskych vládcov. Revolučné myšlienky sa rýchlo šírili po kontinente a nevyhli sa ani územiu Uhorska ovládaného Habsburgovcami. Na jeho území skupinka tzv. „uhorských jakobínov“ v roku 1794 plánovala po francúzskom vzore vyhlásenie republiky a tiež federalizáciu krajiny. Zaujímavé je, že išlo o prvý známy politický program, v ktorom sa uvažovalo o Slovensku ako o samostatnej federatívnej krajine v rámci Uhorska. Sprisahanie bolo odhalené a organizátori popravení. V roku 1796 francúzske vojská vpadli na územie dnešného Talianska. Na čele armády stál generál Napoleon Bonaparte, ktorý najbližších dvadsať rokov zásadným spôsobom ovplyvňoval osudy Európy. V roku 1799 sa odohral prvý z viacerých prechodov ruských vojsk územím Uhorska smerujúcich proti francúzskej armáde.

Štefan II. Illésházy
Štefan II. Illésházy

V roku 1804 sa Bonaparte vyhlásil za francúzskeho cisára a zakrátko rozpútal ďalšiu vojnu s európskymi monarchiami. Koncom roku 1805 došlo k veľkému vojenskému stretu francúzskej armády s rakúskou a ruskou pri Slavkove (neďaleko Brna). „Bitka troch cisárov“ sa stala jednou z najznámejších bitiek 19. storočia. Práve s ňou je spojený pobyt ruského cára Alexandra I. v Trenčíne, ktorý potvrdzuje aj mestský protokol z rokov 1805 – 1806. Panovník spojeneckej ríše bol váženým hosťom trenčianskeho župana Štefana II. Ilešháziho, u ktorého pobýval cestou ku Slavkovu, aj na spiatočnej ceste po prehratej bitke. Jeho návšteva akiste patrila k najvýznamnejším udalostiam v živote mesta v tomto období. Cár sa podľa všetkého zdržiaval v budove dnešného múzea, vtedajšom župnom dome. Slavkovská bitka a ďalšie francúzske víťazstvá znamenali pre habsburskú monarchiu aj väčšinu Európy dominanciu Francúzska na nasledujúcich osem rokov. Tú ukončila neúspešná výprava do Ruska v roku 1812, z ktorej sa Bonaparte vojensky a politicky už nikdy nespamätal. Ruské vojsko počas napoleonskej ságy prešlo Trenčínom ešte raz v roku 1814, zdroje hovoria o 36 000 jazdcoch smerujúcich na západ v poslednej fáze vojen. Ich koniec znamenal okrem úľavy pre obyvateľstvo aj prekreslenie mapy Európy a relatívne obdobie mieru na nasledujúce desaťročia. Priateľské vzťahy medzi Rakúsko-Uhorskom a Ruskom v druhej polovici 19. storočia narušilo križovanie ich záujmov na Balkáne. Táto rivalita vyvrcholila v 1. svetovej vojne, v ktorej niekdajší spojenci otočili zbrane proti sebe a tento konflikt priniesol zánik oboch ríš.

Záznam v Protokole mesta Trenčín o návšteve ruského cára

Obrázky – zdroje:

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!