145 rokov Hasičského zboru v Trenčíne

28. 4. 2018

Zmienky o požiaroch nachádzame v dejinách obcí a miest pomerne často, pustošili ich odnepamäti. Hoci nevymenujeme všetky faktory, ktoré boli príčinou požiarov, môžeme spomenúť aspoň tie doložené z prameňov, ktoré dodnes uchovávajú v Štátnom archíve v Trenčíne – nedbanlivosť, početné vojenské konflikty a podpaľačstvo. V 16. – 17. storočí mal protipožiarne opatrenia v Trenčíne na starosti mestský kapitán, ktorý mal oprávnenie kontrolovať stav komínov v mestských domoch.

Pomerne podceňovaným faktorom bol v minulosti nevhodne použitý stavebný materiál vtedajších striech (šindeľ, slama). Hlavne budovy menej zámožných vrstiev obyvateľstva boli postavené z časti alebo celé z dreva. Pre dejiny mesta je pamätný „veľký“ požiar v roku 1790, keď vyhorela nielen značná časť mesta, ale aj Trenčiansky hrad, pozvoľne chátrajúci tak dostal poslednú ranu z milosti.

Druhá polovica 19. storočia, resp. jej záver, je charakteristická rozvojom spolkového života. Vyvstala spoločenská potreba systematického boja proti požiarom, ktorá sa priamo dotýkala aj Trenčína. Už v roku 1856 vznikla Požiarna polícia slobodného kráľovského mesta Trenčína. Tá do svojich radov sústreďovala kominárov, majstrov, tovarišov a učňov tých cechov, ktorí či už priamo alebo nepriamo používali pri svojej práci oheň. Do zboru boli zaradení aj všetci robotníci a sluhovia, ktorí sa väčšinu svojho dňa nachádzali v meste. Nevýhodou požiarnej polície bola jej obmedzená územná právomoc v rámci Trenčína.

Počiatky Dobrovoľného hasičského zboru v Trenčíne siahajú do roku 1873, keď miestny Župný úrad začal podporovať snahy o vytvorenie dobrovoľných hasičských zborov, ktoré postupne nahradili povinnosti cechových združení. Vznikali v okolitých mestečkách ako Veľká Bytča, Ilava, Púchov a Bánovce nad Bebravou.

Trenčianski dobrovoľní hasiči podľa potreby získavali podporu aj od mesta Trenčín, ktoré pomohlo zabezpečiť striekačky a výstroj. Podľa trenčianskeho vzoru v krátkom čase vznikali na okolí ďalšie hasičské zbory. V roku 1877 mal trenčiansky zbor 54 členov, vlastného lekára a viacerých „striekacích majstrov“. Zbor vykonával pravidelné cvičenia, schôdze a jedenkrát do roka na sviatok sv. Floriána – patróna hasičov, usporadúvali dobrovoľní hasiči verejné cvičenie spojené s tradičnou hasičskou zábavou.

Trenčiansky hasičský spolok nemal za cieľ len chrániť hodnoty obyvateľov mesta Trenčín, ale aj celé desaťročia spoluorganizovať, popri iných spolkoch, kultúrny život v Trenčíne.

Problematiku dobrovoľných hasičov nezabudol opomenúť Trenčiansky samosprávny kraj, ktorý v roku 2017 vydal publikáciu s názvom Dobrovoľné hasičské zbory v Trenčianskom kraji.

Štátny archív v Trenčíne

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!