110 rokov od zavedenia kanalizácie a vodovodu v Trenčíne

26. 2. 2020

V 19. storočí došlo k nebývalému rozvoju vo všetkých oblastiach života. Storočie pary zavítalo s miernym oneskorením aj do Uhorska a po zrušení feudalizmu v roku 1848 sa aj u nás začína rozvíjať kapitalizmus. Zmeny však prichádzali postupne a ľudia mali často ťažkosti s ich zavádzaním a prijímaním. Príkladom bola aj hygiena. Zatiaľ čo v západných krajinách sa vodovod a kanalizácia postupne stávali normou, v Trenčíne na podobné vymoženosti v druhej polovici 19. storočia chýbali financie. A tak obyvatelia mesta žili v tomto období stále v podstate v stredovekých podmienkach. Nedostatočné hygienické návyky si vyberali svoju daň – epidémie cholery, týfu či šarlachu opakovane udierali aj v Trenčianskej župe.

Podľa dobových záznamov obyvatelia vyhadzovali odpad do otvorených priekop uprostred ulíc, priekopa sa nachádzala aj priamo na hlavnom námestí a až v roku 1884 bolo na podnet župného lekára vydané nariadenie, aby bola pravidelne čistená. Jarky boli vydláždené pre rýchlejší odtok špiny, žumpy museli byť taktiež pravidelne čistené. V roku 1885 bol založený nový mestský cintorín – mimo obývanú zónu mesta, plány na ďalšie zmeny pribrzdil v roku 1886 veľký požiar. Konečne v roku 1888 vošiel do platnosti štatút o verejnej čistote. Ten okrem iného zakazoval chov dobytka, hydiny a koní v centre mesta.

Rozhodnutie vybudovať aj v Trenčíne kanalizačnú sieť konečne padlo v roku 1900. Stretlo sa však s odporom skupiny obyvateľov, ktorí projekt považovali za nepotrebný a finančne nákladný. Nakoniec však bolo definitívne rozhodnuté a výstavba kanalizácie bola zadaná budapeštianskej firme Fried a Adorján. Sieť bola dokončená v roku 1910 a mohlo sa pokračovať so stavbou vodovodu, ktorú riadil stavebný inžinier Edmund Bleuer. Železné rúry dodala firma Concordia. Proces modernizácie Trenčína zahŕňal aj zavedenie elektrického osvetlenia v roku 1907, ktoré sa stretlo s nadšeným prijatím zo strany obyvateľov. Stavba kanalizácie a vodovodu však značne ovplyvnila dynamiku života v meste, ktoré bolo v rokoch 1909 – 1910 rozkopané. Ľudia si vyhotovovali prípojky ku svojim domom, boli nutné prestavby. Nasledovali aj ďalšie nepríjemnosti, ako problémy so zásobovaním vyššie položených domov, popraskané rúry počas zimy či vysoké účty za vodu. Trenčín sa však zaradil medzi moderné mestá a zlepšenie hygieny hlavne prinieslo lepšie životné podmienky a ústup obávaných chorôb, ktoré dovtedy decimovali obyvateľstvo.

.

.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!