Zuzana Čachová: Triedenie odpadu nie je všeliek…

9. 7. 2025

Pracuje ako expertka na odpady pre Úniu miest Slovenska. Je zároveň špecialistkou na odpadové hospodárstvo v meste Trenčín. Spolupracovala na príprave zákona o odpadoch a je súčasťou konzultačných tímov ministerstva životného prostredia. Skončí naša Zem ako jedno veľké smetisko? Zachráni ľudstvo triedenie? Aj na to sme sa pýtali v rozhovore.

S čím majú obce, čo sa týka odpadu, v súčasnosti najväčší problém?

S nákladmi na odpadové hospodárstvo. Patria totiž medzi najvyššie položky v ich rozpočtoch. Navyše, táto téma sa týka všetkých občanov, jej fungovanie je ľahko viditeľné, ale v skutočnosti je to problematika veľmi, veľmi zložitá. Kým do roku 2015 fungovalo odpadové hospodárstvo bez výraznejších zmien, prišiel rok 2016 a veľká zmena. Nový zákon o odpadoch zásadne zmenil k nim prístup a zaviedol nové povinnosti, s ktorými sa obce museli a musia vysporiadať. Tento zákon sa stále mení, má už viac ako 20 novelizácií. Pre obce je náročné sledovať všetky tieto zmeny a ešte náročnejšie ich zavádzať do praxe.

Ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?

Myslím si, že v posledných rokoch sa v modernizácii systému odpadového hospodárstva urobil veľký pokrok. Postupne sa mení naše povedomie. Začíname prijímať aj vlastnú zodpovednosť k životnému prostrediu, zlepšuje sa dostupnosť infraštruktúry pre triedenie odpadu, zvyšuje sa miera vytriedenia i recyklácie aj prístup k informáciám o tom, čo sa s odpadom deje. Postupne sa snáď podarí vytvoriť ucelený funkčný systém nakladania s odpadom, ktorý bude spĺňať čo najviac atribúty obehového hospodárstva.

Čo toto slovné spojenie znamená?

Obehové hospodárstvo predstavuje prístup, ktorý uprednostňuje znižovanie spotreby, predlžovanie životnosti výrobkov a udržanie hodnoty materiálov čo najdlhšie v obehu. Samozrejme, s modernými západnými krajinami, ktoré budujú systém odpadového hospodárstva dlhé roky, sa nemôžeme porovnávať, no vstupom do EÚ sme sa zaviazali k určitým cieľom, takže verím, že sa situácia v tejto oblasti postupne dorovná. Najlepší odpad je ten, ktorý ani nevznikne. V štatistikách sme krajinou, ktorá má jednu z najnižších produkcií komunálneho odpadu na hlavu v porovnaní s krajinami ako napr. Nemecko, Dánsko, Luxembursko. Avšak, stále väčšinu tohto odpadu uložíme na skládku a nedosahujeme takú úroveň recyklácie a zhodnotenia ako spomenuté krajiny, ktoré vyprodukujú ďaleko väčšie množstvá odpadov na občana.

Obyvateľov ktorej krajiny z celého sveta by sme mohli uviesť ako pozitívny príklad v zodpovednosti k životnému prostrediu a čo by sme sa mohli od nich naučiť?

Predstavujem si ľudí žijúcich na malých ostrovoch. Jednoduchý život bez potreby všetkých tých konzumných vecí a lákadiel, ktoré máme k dispozícii my. Aby prežili, stačí im uloviť rybu, dopestovať si nejakú vlastnú zeleninu, bartrovým obchodom si niečo medzi sebou povymieňať. Nepotrebujú množstvo elektroniky, nábytku či šatstva a na presun používajú bicykle. Toto je pozitívny prístup k životnému prostrediu, ale, samozrejme, je to úplne iné prostredie, iné zvyky, iné možnosti. Myslím si však, že vôbec netreba cestovať tak ďaleko a vieme sa veľa naučiť aj od našich rakúskych susedov, ktorí sa už roky snažia správať zodpovedne k životnému prostrediu.

 

 

Niektoré bohato osídlené mestá vyzerajú veľmi čisto. Je to tým, že majú čistotnejších obyvateľov alebo veľa investujú do upratovania, zabudovaných až neviditeľných smetných nádob a ďalších vychytávok?

Prešla som viacero krajín a  je to už asi mojou profesijnou deformáciou, že toto je to prvé, čo si všímam. Nedávno som bežala polmaratón a popri behu som automaticky registrovala aké typy nádob a aký systém zberu tam pri domoch využívajú. Alebo ak zazriem smetiarske vozidlo či počujem zvuky pri výsype, hneď zachytávam čas, kedy chodia vysýpať smeti. Avšak s istotou môžem tvrdiť, že za čistotou je výlučne dobrý manažment služieb a ľudí, ktorí sa o danú lokalitu starajú. Prax ukazuje, že nie je možné zabezpečiť poriadok výlučne košmi. Koše, či už sú zabudovateľné, objemovo väčšie, podzemné, polopodzemné či lisovacie, len umožnia znížiť frekvenciu vývozu odpadu v danej lokalite, ale nezaručia čistotu okolia. Moderným prístupom je minimalizovať počet dostupných košov. Do popredia sa čoraz viac dostáva myšlienka „plať za to, čo vyhodíš“ a to si vyžaduje systémové zmeny. Umiestňovať koše do prírodných priestorov, lesoparkov sa vôbec neodporúča, odpad by sa tam zhromažďovať nemal vôbec.

Ale všade, kde sa pohybujú ľudia, tam je aj odpad, nie?

Treba prirodzene prijať myšlienku, že to, čo si do priestoru, do lesa či parku donesiem, si musím z neho aj odniesť. Ak viem doniesť obaly plné, odniesť ich prázdne musí byť predsa ľahšie. Chce to zmenu v myslení a väčšie prijímanie svojej zodpovednosti. Dôležitý je aj ekonomický dopad – väčší počet košov a viac odvozov sa prenáša do nákladov, ktoré sa následne odzrkadľujú vo výške poplatku za odpad.

Často si ľudia pýtajú koše na triedenie odpadu na verejných priestranstvách.

Má to význam v obchodných centrách, letiskách, v priestoroch, ktoré majú správcu a ktoré vedia zabezpečiť osobitný zber a dotriedenie tohto odpadu. Je overené v praxi, že triedenie odpadu na verejných priestranstvách nedáva takmer žiadny environmentálnych ani ekonomický význam. Ak by dával význam, bola by už dávno takáto povinnosť legislatívne prijatá. Skúsenosti z praxe ukázali, že tam, kde sa o takúto aktivitu aj pokúsili, nakoniec museli odpad zbierať aj tak spoločne, lebo dochádzalo k veľkému znečisteniu jednotlivých komodít. Máme to overené aj my v praxi. Počas vianočných trhov, kedy sú triediace stanice pod dohľadom, je možné dosiahnuť určitý výsledok. Ak ale ostanú triediace stanice bez dohľadu, je odpad vo všetkých nádobách zmiešaný. Plne podporujem triediace aktivity na väčších organizovaných kultúrnych či športových akciách, ktoré majú svojho správcu. Ale triedenie odpadu voľne, na priestranstvách pri uličných košoch, význam nedáva, legislatíva ho preto ani neurčuje.

V decembri minulého roka získal Trenčín cenu za najefektívnejšie spravované odpadové hospodárstvo od Zväzu odpadového priemyslu, v roku 2022 sme získali cenu za vzdelávanie dospelých s projektom Trenčín recykluje aj titul Enviromesto 2021. Mohlo by sa zdať, že už máme všetko vymyslené a vyriešené. Je to tak?

Určite nie. Každé ocenenie poteší a motivuje napredovať ďalej, ale určite je stále čo zlepšovať. Trenčín zviditeľnili viaceré aktivity. Teším sa, že sme v roku 2019 boli po Bratislave druhé mesto na Slovensku, ktoré zorganizovalo vianočné trhy „bez odpadov“.  Namiesto jednorazových pohárov sa zaviedli vratné poháre, čo minimalizovalo množstvo odpadu o takmer 100-tisíc kelímkov, začal sa používať drevený príbor, ktorý mohol ísť s bioodpadom na kompostáreň, zriadili sme triediace stanice. Najťažšie býva aktivitu rozbehnúť. Dnes už v nej pokračujeme a len ju upravujeme tak, aby dávala význam.

Ako jedno z mála miest sme načas v súlade s legislatívou zaviedli triedený zber kuchynských bioodpadov. Už dlhé roky máme na území mesta zavedený pre podnikateľské subjekty a všetky rodinné domy systém množstvového zberu odpadu, chodí sa ním inšpirovať k nám množstvo iných samospráv. Ako jediná samospráva dávame rodinným domom možnosť výberu či chcú využívať službu odvozu bioodpadu alebo budú všetok bioodpad kompostovať.

Z krajských miest sme jediné mesto, ktoré umožňuje frekvenciu vývozu komunálnej nádoby pri rodinných domov len raz za mesiac a už dlhodobo máme z krajských miest po Trnave najnižší poplatok. Podarilo sa nám v spolupráci so zberovou spoločnosťou očipovať všetky nádoby na komunálny odpad a bioodpad. Všetky vývozy sú elektronicky snímané, čím sa minimalizuje počet neoprávnených vývozov. So zberovou spoločnosťou sa nám podarila aj ďalšia aktivita, bezplatné odovzdávanie kompostu pre 1000 domácností. Budujeme stojiská s polopodzemnými kontajnermi, čím sa nám darí optimalizovať náklady na odpadové hospodárstvo. Od roku 2023 na jar a na jeseň organizujeme pre všetky základné a materské školy vzdelávaciu kampaň zameranú na predchádzanie vzniku odpadu, nakladanie s bioodpadom a triedenie ostatných odpadov. S deťmi a mladou generáciou sa dá výborne pracovať. 

Ako dlho pracuješ na Mestskom úrade v Trenčíne v oblasti životného prostredia?

Na mestskom úrade pracujem už takmer 18 rokov, z toho 2 roky na útvare investícii a 16 rokov sa venujem odpadovému hospodárstvu.

Čo alebo kto ťa nasmeroval k tejto profesii?

Rôzne okolnosti, mám ekonomické vzdelanie a vzdelanie z verejnej správy. A to bol zrejme dobrý základ pre pochopenie fungovania tejto oblasti. O odpadoch ako takých som sa musela postupne veľa doučiť. Odpadové hospodárstvo v samospráve je o manažmente činností a prepojení znalostí ekonomických, legislatívnych a odborných. Táto oblasť aj vzhľadom k častým zmenám je veľmi dynamická, treba čeliť stále novým cieľom a výzvam. Možno práve to je dôvod prečo mi táto práca prirástla k srdcu a venujem sa jej toľko rokov.

Čo je náplňou tvojej práce? Čo je potrebné napríklad riešiť takmer denne? Čo ťa teší na tejto práci a čo možno hnevá?

Aktuálne sú to najmä návrhy systémových riešení a vhodných stratégií k plneniu povinností, ktoré nás čakajú. Mojou úlohou je tiež strážiť optimálny balans medzi nákladmi a príjmami za odpad, zabezpečovanie všetkých zákonných povinností vrátane evidenčných a štatistických, ako aj všetkých služieb, ktoré obec musí v zmysle zákona o odpadoch poskytovať. Odpad vzniká každý deň, vývoz odpadu je kontinuálna služba, ktorú nie je možné zastaviť, preto prináša množstvo problémov, ktoré musíme aj s kolegyňou dennodenne riešiť. Baví ma tá pestrosť, rozmanitosť tejto práce, a čo ma hnevá? Asi to že sa vytráca slušnosť, rešpekt, že aj bez znalosti všetkých súvislostí ľudia kritizujú jednotlivé rozhodnutia a veľmi rýchlo idú do konfliktu.

Aká bola tvoja úloha pri príprave zákona o odpadoch?

V roku 2015, keď sa pripravoval úplne nový zákon o odpadoch vrátane množstva vyhlášok, som predložené návrhy podrobne naštudovala, a v rámci pripomienkového konania sme za naše mesto k nemu podali množstvo pripomienok. Z nich mnohé boli zapracované a uznané za opodstatnené.

Pociťuješ za tie roky nejaký vývoj v našom správaní čo sa týka triedenia, ukladania odpadov na miesto, kam patria, alebo celkovo vývoj vo vzťahu obyvateľov k čistote nášho mesta?

Ak to zoberiem na svojom príklade, ako deti sme vyhadzovali odpad len do nádob na komunálny odpad. A vôbec sme sa nezamýšľali, čo sa s odpadom deje. Je pravdou, že nebolo toľko plastových odpadov ani ostatných odpadov, nakoľko sa nežilo tak konzumne. Doba je ale iná a mení sa aj naše správanie. Väčšina ľudí tvrdí, že odpad triedi, že chápu význam, že to považujú za spoločenskú zodpovednosť. Je ale fakt, že napriek dostupnosti k informáciám a možnostiam sa stále stáva, že bojujeme s nelegálnymi skládkami, znečistením v nádobách na triedený zber, odpadovou turistikou a nerešpektovaním pravidiel. Kedysi ľudia neriešili, že sa v rámci mesta vyhodia odpady hocikde. To v súčasnosti, aj s ohľadom na zmenený prístup, legislatívu či všetky súvislosti, neplatí. Čoraz viac sa začína uplatňovať myšlienka „plať za to čo vyhodíš“ a to vedie k väčšej kontrole toho, čo kto a kde vyhodí. Zvyšujú sa poplatky za odpad a pokiaľ by systém fungoval nekontrolovane, tieto poplatky veľmi rýchlo rastú. Preto musí byť nastavený systém a musíme ho dodržiavať. Každá produkcia odpadu by mala byť krytá poplatníkom.

Je triedenie odpadu všeliek? Čo viac môžeme robiť?

Nie, triedenie odpadu nie je všeliek. To je už len liečenie vzniknutej choroby. Najlepšie by bolo, aby „choroba“ ani nevznikla. Na prvom mieste by mala byť naša vôľa predchádzať vzniku odpadu. Samozrejme, v dnešnej dobe nie je jednoduché žiť „zero waste“, ale môžeme aspoň pri kúpe výrobku uvažovať, či tou kúpou nevytvorím zbytočne veľké množstvo odpadu, alebo či je výrobok, ktorý kúpim, následne recyklovateľný. Môžeme uprednostňovať produkty z materiálov, ktoré sa dajú ďalej zrecyklovať. Najlepším materiálom z tohto pohľadu je sklo, ktoré sa dá spracovávať opakovane, podobne i kovy. Papier, plast majú obmedzenú životnosť. Nedávať bioodpad do kompostárne, ale do komunálne nádoby, je tiež barbarstvo voči životnému prostrediu. Myslím si, že informácie o triedení odpadu sú dnes už dobre dostupné, veľmi ľahko dohľadateľné. Môžeme hrdo prehlasovať, že odpad triedime, no mali by sme vedieť aj to, aká náročná je ďalšia cesta tohto odpadu, kým sa dostane k nejakému konečnému spracovateľovi, ak vôbec taký je. Odpady, ktoré ani po dotriedení nie je možné zrecyklovať, musia ísť na energetické zhodnotenie, čo je, samozrejme, priaznivejšie ako ich hromadiť na skládke. Treba o celej tejto problematike hovoriť, robiť kampane, vzdelávať mladšiu generáciu, propagovať minimalizáciu ako životný štýl a naučiť sa, že nie triedenie, ale minimalizovanie vzniku odpadu je tá správna cesta.

Ako sa pozeráš do budúcnosti? Hrozí, že budeme ako ľudstvo napokon žiť na jednom veľkom smetisku? Čo môžeme alebo mali by sme robiť, aby sa tak nestalo? Možno niečo nenáročné, každý deň a každý z nás?

O tom, že si svet uvedomuje prudký nárast množstva odpadov a potrebu racionálne sa postaviť k ich likvidácii, svedčia rôzne zmeny legislatívy, opatrenia jednotlivých štátov a prijímanie dlhodobejších  koncepcií.  Vytvára sa tlak na výrobcov, aby vyrábali výrobky z recyklovateľných materiálov, s dlhšou životnosťou a opraviteľné, zakázané sú jednorazové plastové výrobky, legislatívne sa uprednostňujú opakovane využiteľné obaly a podobne. Každý jeden z nás si ale môže osvojiť postupnosť vlastných zásad, aby ovplyvnil množstvo odpadu, ktoré vytvorí. Snažiť sa ho vytvoriť čo najmenej. Ak už ho vytvorím, skúsiť ho opakovane použiť, opraviť, prípadne ponúknuť niekomu inému na ďalšie použitie. Ak to nie je možné, vhodne ho aspoň vytriedim.

Čakajú nás v najbližšom období nejaké zmeny v odpadovom hospodárstve čo sa týka Slovenska?

Ak máme na mysli ďalší rok, vyzerá, že nie.  Toľko diskutovaná povinnosť úpravy zmesového odpadu pred skládkovaním bola odložená. Výhľadovo nás určite čakajú ešte nejaké zmeny. Legislatívou sa výrazne obmedzuje skládkovanie, preto najťažšou úlohou aktuálne je nájsť  iné možnosti ako sa bude likvidovať nerecyklovateľný odpad. Tiež sa pripravuje legislatíva pre plošné zavedenie systému množstvového zberu, nakoľko vykazuje najlepšie motivačné prvky pre znižovanie množstva odpadu. Tu však treba nájsť účinné nástroje na minimalizovanie odpadovej turistiky a prísť na to, ako tento systém môže fungovať v bytových domoch. Je to náročnejšie, ako sa môže zdať.

Aké výhľady máme v Trenčíne? Na akých projektoch v súčasnosti s kolegami a kolegyňami pracujete?

Naše výhľady ovplyvňuje najmä zodpovednosť čeliť environmentálnym výzvam a v podstatnej miere aj prijatá legislatíva. Tá v roku 2027 zakazuje skládkovať „spáliteľný“ odpad, v roku 2030 zakazuje skládkovať odpad vhodný na recykláciu či iné zhodnocovanie. Kľúčovým je rok 2035, nielen pre nás, ale aj pre ostatné členské štáty EÚ. Do tohto roku je potrebné splniť dva ciele: recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a na skládku ukladať maximálne 10 % vzniknutého komunálneho odpadu. To môže byť problém. Nemáme vybudované vhodné a dostupné spracovateľské zariadenia, ktoré by nám ponúkali iné možnosti nakladania s odpadom ako ich ukladať na skládku. Za komunálne odpady nesie zodpovednosť mesto, preto sa snažíme touto problematikou vážne zaoberať a nájsť najpriaznivejšie možnosti, ako sa postarať o odpad, ktorý tu všetci tvoríme.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!