Začíname s meraním radónu v školách, škôlkach a jasliach

11. 6. 2026

Práve dnes sa začínajú inštalovať detektory na meranie radónu v prízemných a suterénnych miestnostiach základných a materských škôl a v detských jasliach. Netreba panikáriť, ide o prevenciu.

Zástupcovia akreditovanej spoločnosti RADONOVA Slovakia zavesia spolu 410 detektorov do učební, kancelárií, telocviční, jedální, do kuchýň a v prípade materských škôl a jaslí aj do spální. Detektory budú zaznamenávať koncentráciu radónu v ovzduší jeden celý rok. Hodnoty radónu v budovách sa totiž menia medzi dňom i nocou, podľa počasia, podľa vetrania a výrazne aj medzi letom a zimou.

„Cieľom je získať reálne údaje o koncentráciách radónu v budovách, kde sa denne pohybuje veľa detí, učiteľov a ostatných zamestnancov. Na základe výsledkov budeme vedieť, v prípade potreby, reagovať stavebnými úpravami budov,“ uviedol viceprimátor Trenčína Ján Forgáč.

Kým meranie radónu je na Slovensku stále len novinkou, v ostatných vyspelých európskych krajinách je to bežná súčasť prevencie. „Tak, ako si meriate tlak alebo cukor v krvi, takisto je aj meranie radónu prevencia. Radón je totiž karcinogén skupiny 1 a môže pri dlhodobom pôsobení vyvolať onkologické ochorenia pľúc a priedušiek. Je preto dobré vedieť, v akom prostredí žijeme,“ doplnil M. Krištof s tým, že rozhodnutie predstaviteľov mesta pristúpiť k tomuto meraniu je jednoznačne správne.

 

Čo je radón a ako funguje jeho meranie

Radón je rádioaktívny plyn, ktorý vzniká prirodzeným rozpadom uránu a rádia v horninách a pôde. Je bez farby, zápachu aj chuti, preto sa nedá zistiť zmyslami. Pri jeho rozpade vznikajú ďalšie rádioaktívne častice, najmä alfa žiarenie.Detektor na meranie koncentrácie radónu v ovzduší obsahuje plastový materiál, akýsi film – citlivý práve na alfa častice. „Ak sa alfa častica vyžiari, zanechá na tom filme neviditeľnú stopu. Podľa počtu stôp sa potom vypočíta priemerná ročná koncentrácia. Tá by ideálne nemala presiahnuť 300 becquerelov na meter kubický (Bq/m³),“ povedal nám Miloš Krištof, konateľ spoločnosti RADONOVA Slovakia.

Radón sa meria v prízemných a suterénnych priestoroch. Preniká totiž zo zemskej kôry, z podložia, preto práve suterény a prízemné miestnosti môžu mať priestupy v stavbe. „Na prvom poschodí a vyšších poschodiach nemá zmysel radón merať, pretože už nemusí byť toľko priestupov a tam sa ten radón už rozptyľuje v tom ovzduší,“ upresnil Miloš Krištof.

Mesto do merania radónu v prízemných a suterénnych, deťmi a zamestnancami škôl, škôlok a jaslí využívaných priestoroch, investuje takmer 15 tisíc eur.

Trenčín je niekde v strede

Mesto Trenčín má rôznorodé podložie. Jednotlivé lokality môžu mať odlišné podmienky aj v rámci jednej mestskej časti. Preto sa nedá povedať, že „celý Trenčín je radónovo rizikový“ alebo naopak bezpečný. Záleží to od vlastnosti pôdy, obsahu uránu v pôde, no a napokon, ako je tá ktorá budova zaizolovaná voči prenikaniu radónu.

Jediným spoľahlivým spôsob, ako zistiť situáciu v konkrétnom dome, je meranie. Vetranie je síce najčastejším opatrením, ale len dočasným. „Keď vieme, že toho radónu máme napríklad 700-800 (Bq/m³) v miestnosti, ktorú dlhodobo využívame, sú potrebné technické opatrenia. Hlavne, v zimných mesiacoch môže koncentrácia radónu stúpnuť aj desaťnásobne. Odporúča sa preto dlhodobé merania, vrátane vykurovacej sezóny,“ doplnil užitočné informácie M. Krištof.
 

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!