Ešte 17. septembra 2026 v tajnom hlasovaní poslanci mestského zastupiteľstva vyjadrili súhlas s návrhom primátora Richarda Rybníčka udeliť čestné občianstvo in memoriam štyrom významným osobnostiam a Cenu mesta Trenčín Oľge Hodálovej. Ocenenia odovzdával na ustanovujúcej schôdzi nové mestského parlamentu 18. novembra 2026 nový primátor Ján Forgáč.
Čestné občianstvo in memoriam bolo udelené Ľudovítovi Stárkovi, Vladimírovi Predmerskému, Silvestrovi Krčmérymu a Márii Holoubkovej Urbasiównej.
Ľudovít Stárek
S jeho menom je spojené založenie Fakultnej nemocnice Trenčín, vtedy nazývanej ako župný špitál. Propagoval kult trenčianskych pustovníkov Sv. Andreja – Svorada a Benedikta a dal zrekonštruovať niektoré objekty na Skalke. Podieľal sa na zalesnení dovtedy holých kopcov v okolí Trenčianskeho hradu, aj vďaka nemu dnes máme v Trenčíne lesopark Brezina. Ako trenčiansky historik a kňaz v roku 1852 očistil a pre verejnosť po storočiach zabudnutia znovuobjavil slávny rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale a vydal publikáciu, v ktorej zhrnul svoje poznatky o kultúrnych hodnotách a histórii Trenčína.

Život Ľudovíta Stárka je spojený s Nitrianskym biskupstvom, kde pôsobil a ktoré dnes uchováva jeho historický a duchovný odkaz. Keďže Nitrianske biskupstvo ani Mesto Trenčín nedisponuje informáciou o okruhu dedičov Ľudovíta Stárka, titul Čestný občan mesta Trenčín in memoriam bol prevziať zástupca Nitrianskeho biskupstva Mons. ThDr. Pavol Zahatlan, PhD.

„V mene biskupského úradu, aj v mene diecézneho biskupa Viliama Judáka chcem poďakovať za toto ocenenie pre dôstojného pána kanonika aj titulárneho opáta Ľudovíta Stáreka. Každý človek, ktorý je vzdelaný a snaží sa svoje vedomosti, schopnosti, talenty dávať do služby občanom, ľuďom, mestu. je prínosom a požehnaním. Takže, aj keď je to človek z 19. storočia a hovoríme, že je to in memoriam, predsa je to povzbudením aj pre nás dnes, v 21. storočí, aby sme pokračovali a s tými svojimi talentami, ktoré nám pán Boh dal, zveľaďovali svoj život i život občanov mesta Trenčín. Ľudovít Stárek si uctieval diecéznych patrónov, Andreja -Svorada a Benedikta, dal postaviť kaplnku, takže nech nám aj títo patróni pomáhajú svojim mocným príbehom.“
Doc. PhDr. Vladimír Predmerský, CSc.
Celoživotne sa preslávil starostlivosťou o znevýhodnené deti ako významný pedagóg, zakladateľ špeciálneho školstva na Slovensku. Podstatnú časť svojho života prežil v Trenčíne, kde sa pričinil o vznik Štátnej pomocnej školy v Trenčíne pre zdravotne znevýhodnené deti a vznik Zemského spolku starostlivosti o slabomyseľných na Slovensku so sídlom v Trenčíne.
Titul Čestný občan mesta Trenčín in memoriam prevzala jeho dcéra MUDr. Nadežda Blahutová:

„Môj otec sa celý život venoval deťom, ktoré boli nejakým spôsobom hendikepované. Postaral sa o to, aby táto oblasť dostala pomenovanie špeciálna pedagogika, začali sa vychovávať učitelia špeciálnej pedagogiky. Môj otec bol aj veľmi aktívnym občanom Trenčína. Veľmi sa vo všetkom angažoval a inicioval aj postavenie Štefánikovho pomníka, pretože Štefánik bol jeho vzorom a jeho známe – ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem – bolo jeho heslo. Ale, bohužiaľ, Štefánikova socha nestojí. V 50-tych rokoch bola zrútená. Najväčším fanúšikom práce môjho otca bola moja mama Margita, ktorá mu držala chrbát, vytvárala mu podmienky, aby tú prácu mohol robiť. Za ocenenie ďakujem v mene celej rodiny.“
MUDr. Silvester Krčméry, CSc. Dr.h.c.

Jeho meno a život nesie celoživotný prínos v boji za slobodu, ľudské práva a demokraciu. Významná bola aj jeho úloha v náboženskom disente. Stal sa symbolom protikomunistického odporu, keď 24. júna 1954 stál pred súdom v Trenčíne a povedal: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!“ Vojenský súd v Trenčíne ho napokon odsúdil za vlastizradu na 14 rokov väzenia.

Z nich strávil 10 rokov vo viacerých väzniciach a v pracovných táboroch. Po prepustení pôsobil 20 rokov ako lekár. Od prepustenia roku 1964 pracoval spolu s Vladimírom Juklom na evanjelizácii vysokoškolákov, učňov, ale aj narkomanov, alkoholikov i väzňov. Podieľal sa na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní tzv. krúžkov tajnej cirkvi.
Titul Čestný občan mesta Trenčín in memoriam bol prevziať zástupca rodiny Michal Krčméry:

„Skúsenosť Silvestra Krčméryho s mestom Trenčín by sa našimi očami mohla zdať ako negatívna. Koniec koncov, 24. júna 1954, tu stál pred komunistickým súdom, kde mu hrozilo doživotie. Slová, ktoré vyslovil vo svojej obhajobe sú silné a ja by som chcel vyjadriť želanie, aby aj vám do tej najbližšej služby pre občanov, občianky mesta Trenčín boli inšpiráciou a povzbudením.
V tom, ako Silvester Krčméry vnímal službu, to, ako sa išiel rozdať v pomoci ako lekár a ako disident v boji za slobodu a v pomoci ľuďom na okraji spoločnosti. Aj tá vaša práca, vaša misia najbližšie štyri roky bude najmä o službe, o venovaní veľa svojho času pre mesto Trenčín. Príklad Silvestra Krčméryho je pre nás aj v odvahe, v tom, ako sa dokázal postaviť za svoje princípy a ideály aj v situácii, keď mu hrozil ten najväčší trest. Aj vy často budete v situáciách, kedy bude potrebné hájiť pravdu pod tlakom rozličných záujmových skupín, rozličných iných okolností a situácií.
Silvester Krčméry nás inšpiruje aj v budovaní spoločenstiev. Mesto je funkčné vtedy, keď jednotlivé komunity spolupracujú, žijú, fungujú, rozvíjajú sa. Mesto nie je o budovách, cestách, ale o ľuďoch. Ďakujem pekne.“
Mária Holoubková Urbasiówna
Prvá dáma slovenskej fotografie. V Trenčíne prevádzkovala svoj fotoateliér, ktorý pomenovala Foto Holoubková. Tvorila unikátne zábery krajiny, hradov, národopisných krojov a dokumentárne snímky. Pred objektívom jej pózoval prezident T. G. Masaryk, Andrej Hlinka, Ján Golian, Edvard Beneš, či Jozef Branecký a mnoho ďalších známych osobností.
Titul Čestný občan mesta Trenčín in memoriam prišla prevziať jej praneter PhDr. Tatiana Lampertová:

„Naša prateta je už 22 rokov po smrti, verím, že jej duch je tu s nami a veľmi sa teším. Jej fotoateliér bol v dome na námestí, kde žila aj so svojím manželom akademickým maliarom Jozefom Holoubkom. Bola veľmi usilovná, pracovitá, dobroprajná. Okrem toho, že hovorila česko-slovensko-poľsky, hovorila aj francúzsky a nemecky. Dožila sa 106 rokov. Pre nás všetkých, jej pranetere a prasynovcov zostáva jedným veľkým príkladom, ktorý nám svieti ako svetlo po celý život.“
Cena mesta Trenčín pre Oľgu Hodálovú
PhDr. Oľga Hodálová je predsedníčkou Židovskej náboženskej obce Trenčín. Osobne viedla a manažovala projekt komplexnej obnovy a rekonštrukcie synagógy. Aktívne pôsobí ako podpredsedníčka Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku. Svoju prácu dlhodobo zameriava na rozvíjanie medzikultúrneho dialógu, inklúziu, toleranciu a sociálnu demokraciu.
Ocenenie si Oľga Hodálová prevzala osobne.

„V živote človeka sa prelínajú rôzne cesty. Ale hlbokú stopu napokon zanecháva najmä to, čo presahuje nás samých. Po skončení vysokej školy v roku 1975 sme sa s manželom vrátili do Trenčína. Založila som tu psychologickú poradňu a 20 rokov som ju viedla. Jej poslaním bola a dodnes je ochrana duševného zdravia detí a mládeže. Potom prišiel rok 1989 a s ním schátrané bytové domy plné rodín s deťmi. Z nutnosti tak vznikla Herbaria, pomenovaná na počesť trenčianskej likérky môjho otca. Dnes je z nej zabehnutá rodinná firma. A napokon to bola ešte obnova židovskej náboženskej obce.
Niekoľkokrát som sa tak vydala na cestu do neznáma len s odhodlaním a tvrdohlavosťou. Je pre mňa neuveriteľné, že všetky tieto projekty dodnes fungujú a prinášajú úžitok ďalším ľuďom.
Môj posledný projekt, myslím skutočne posledný, sa týka obnovy židovskej komunity v Trenčíne. Trenčín mal židovskú komunitu celé stáročia. Potom prišlo jedno z najtemnejších období dejín, ktoré ju takmer úplne vymazalo. Mala som vzácnu historickú príležitosť byť pri tom, keď sa život židovskej obce začal opäť prebúdzať. Dodnes mám tú česť viesť trenčiansku židovskú náboženskú obec.
Dnes, keď je trenčianska synagóga jedinou, po 77 rokoch opäť vysvätenou synagógou na Slovensku, s radosťou a vďakou sledujem, čím sa stáva. Celá jej premena pripomína malé kúzlo.
Ide predovšetkým o dušu. Spája sa v nej duchovný život a bohoslužby s otvorenou kultúrou. Stáva sa miestom živého medzináboženského dialógu, vzdelávacích aktivít pre mládež, medzinárodných konferencií a koncertov. Som nesmierne vďačná, že obyvatelia Trenčína a jeho samospráva vnímajú jej význam a oceňujú jej nové poslanie.
Ak som sa v živote niečo naučila, tak to, že skutočná hodnota mesta sa nemeria len jeho budovami či pamiatkami. Meria sa tým, že dokáže spájať ľudí, uchovávať svoju pamäť a vytvárať priestor, kde má každý svoje miesto.
Ďakujem vám, že ste v mojom príbehu rozposlali aj silný príbeh nášho mesta. Veľmi si to vážim.“
Foto: Zuzana Gottschal, Ústav pamäti národa, Trenčianske múzeum








