Trenčín si pripomenul august 1968

22. 8. 2019

Na augustové udalosti spred 51 rokov spomínali ľudia na Mierovom námestí v stredu 21. augusta 2019. Medzi nimi boli i Trenčania – členovia vtedajšieho hnutia odporu proti okupácii Československej socialistickej republiky Emil Sedlačko, Ján Prodaj, Ján Žitňan, Michal Šváby, Miloslav Ábel, Eugen Szép a Leo Kužela. V tom čase vyvíjali rôzne odvážne aktivity, ktorými dávali najavo nesúhlas s tým, čo sa vtedy dialo. „Sú to hrdinovia,“ skonštatoval primátor Richard Rybníček a zdôraznil, že „nikdy nesmieme na august 1968 zabudnúť. Časy normalizácie zničili mnohé ľudské životy.“

Aby sa nezabudlo, mesto pripravuje informačnú bronzovú dosku, ktorá i budúce generácie upozorní na košatý strom v strede Mierového námestia (na fotografii maketa budúcej dosky).

 Osadená bude začiatkom septembra pri lipke slobody. Tento strom, okolo ktorého ľudia každý deň prechádzajú, tam totiž nerastie náhodou. „Atmosféra v Trenčíne bola pred tými 51 rokmi dosť napätá. Sadenie lipky bol vlastne protest proti augustovej okupácií. Urobili sme to tak, aby sme oklamali Sovietov. Ešte stále bolo stanné právo, vojaci so samopalmi hliadkovali z chodníkov,“ spomína Emil Sedlačko. „Povedali sme im, že sadíme strom Slobody a bratstva Čechov a Slovákov. Bolo to dva mesiace po okupácii a práve bolo výročie republiky, tak to rešpektovali. Pre nás bola lipa aj symbolom túžby po slobode,“ spomína E. Sedlačko, ktorý bol vtedy jedným z mladých odporcov okupácie.

Emil Sedlačko

Stručne o smutnej histórii

Aj Trenčania sa o prekročení hraníc Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy dozvedeli z mimoriadneho vysielania rozhlasu asi hodinu pred polnocou 20. augusta 1968. Mnohí mladí utekali k svojim rodičom, báli sa, že bude vojna. Podľa archívnych informácií štátne hranice ČSSR prekročilo 27 bojových divízií – 12 tankových, 13 motostreleckých a 2 výsadkové. Intervenčné jednotky tvorilo približne pol milióna vojakov. Do akcie bolo nasadených vyše 6 000 tankov, 2 000 diel, 550 bojových a 250 dopravných lietadiel.

Fotografia zo Sihote – archív E. Sedlačka:

Bol to začiatok konca Pražskej jari a zmarenie nádeje ľudí na lepšie – slobodnejšie časy. Pražská jar sa začala začiatkom roka 1968, keď nastúpil do funkcie 1. tajomníka Ústredného výboru KSČ Alexander Dubček. Ľudia okolo neho odštartovali politické, spoločenské a ekonomické reformy. Čiastočne sa uvoľnila sloboda slova. Tento obrodný proces však  ani trochu netešil konzervatívnych komunistov, ktorí adresovali pozývací list Sovietskemu zväzu, aby pomohol proti kontrarevolúcii.

Počas vojenského zásahu boli Alexander Dubček a jeho najbližší spolupracovníci zatknutí a odvlečení na sovietske územie. O dva dni priletel do Moskvy vtedajší prezident Ludvík Svoboda. Zadržaných prepustili, ale zároveň bol koniec všetkým reformám v ČSSR. Došlo totiž k podpisu Moskovských protokolov.

V októbri 1968 sa potom ešte podpísala zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území Československa. Ten trval takmer 23 dlhých rokov. Počas nich skupiny občanov prejavovali napriek strachu svoje názory. Aj v Trenčíne vydávali letáky a plagáty s textami: Rusi domov! Brežnev sa zbláznil! Nevolali sme vás! Protestne zapaľovali sovietske noviny (fotografia z archívu E. Sedlačka).

Aj o tom „hovorí“ výstava dokumentov z archívu Emila Sedlačka pod názvom Okupácia 1968 v Trenčíne. Nájdete ju až do utorka 27. augusta na Mierovom námestí na ľavej strane smerom od Mestskej veže približne v úrovni fontány.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!