Trenčín nesúhlasí so zrušením 17. novembra ako dňa pracovného pokoja

11. 7. 2025

Poslanci mestského zastupiteľstva jednohlasne vyjadrili  nesúhlas so zámerom zrušiť 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu ako deň pracovného pokoja. Urobili tak na mimoriadnom rokovaní vo štvrtok 10. júla 2025.

O podporu tohto uznesenia ich požiadal primátor Richard Rybníček. Trenčín sa tak pridal k ďalším slovenským mestám, ktoré chcú 17. november i naďalej sláviť ako deň pracovného pokoja.

„Zachovaním 17. novembra ako dňa pracovného pokoja si budeme môcť hlbšie uvedomiť význam tohto sviatku. Nejde len o spomínanie, ale najmä ochranu a posilňovanie hodnôt, na ktorých stojí demokratická spoločnosť. Udalosti novembra 1989 sú neoddeliteľnou súčasťou našej národnej identity a ich pripomínanie má zásadný význam najmä pre mladé generácie, aby vedeli, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, ale hodnotami, o ktoré treba neustále dbať. Pre mňa je 17. november výnimočný deň a myslím, že aj pre celú našu krajinu. V roku 1968 tu boli snahy o slobodu a vieme dobre, ako to skončilo. Nie je pre mňa zanedbateľné si pripomenúť, že počas komunistického režimu v Československu v rokoch 1948 až 1989 bolo v politických procesoch popravených 247 mužov a jedna žena – Milada Horáková. V komunistických väzniciach zomrelo 4 495 ľudí a politických väzňov bolo spolu okolo 200 tisíc. Z krajiny emigrovalo 170 938 ľudí a 280 osôb bolo zabitých pri pokuse prekročiť hranice. Na Slovensku bolo za politické trestné činy odsúdených 71 168 osôb, z ktorých 51 zomrelo vo väzení. V rokoch 1948 – 1953 prešlo 8 240 ľudí tábormi nútených prác. V priebehu Akcie B bolo na Slovensku  násilne vysťahovaných 1 042 rodín z veľkých miest na vidiek. Za zločiny komunizmu nebol nikto na Slovensku odsúdený ani potrestaný. Jediným odsúdeným Slovákom je posledný šéf ŠTB Alojz Lorenc, ktorého v Česku odsúdili na 4 roky väzenia, do ktorého nikdy nenastúpil vďaka slovenským vyšetrovacím orgánom. Na Slovensku na rozdiel od Česka nikdy neplatil lustračný zákon, takže bývalí príslušníci a spolupracovníci štátnej bezpečnosti mohli po revolúcii zastávať akúkoľvek verejnú funkciu,“ pripomenul primátor nášho mesta, ktorý zároveň zdôraznil, že bez zmien, ktoré priniesol 17. november 1989 by ani on, ani ostatní predstavitelia a priamo volení zástupcovia samosprávy nemohli vykonávať slobodnú verejnú službu.

Jednou z obetí komunistického režimu bol aj Štefan Krčméry. „V roku 1951 ho zatkli, dva roky prežil na samotke, opakovane ho mučili. Len preto, že si chcel zachovať vnútornú slobodu a slobodu vierovyznania. Mal 29 rokov, keď 24. júna 1954 stál pred súdom, obvinený z vlastizrady. Pozeral sa do očí sudcom, ktorí sa ho chystali odsúdiť. Na konci svojej obhajoby povedal tieto slová: Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej. Nám stačí tá pravda, lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť, zabiť alebo ju ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych,“ pridal do diskusie svoj príspevok poslanec Peter Hošták, ktorý tvrdí, že mal šťastie, že v 89-tom mal 15 rokov. „Málo na to, aby mi to zničilo život, dosť na to, aby som pochopil, čo je to totalita. Je veľa príbehov, keď sa ľudia vzopreli totalite, ale ten náš je inšpirujúci a nemali by sme na to zabúdať. Bol totiž nenásilný. Bol to zázrak. Boj za slobodu si zaslúži úctu,“ povedal P. Hošták.

Zároveň navrhol, aby v prípade, že 17. november bude pracovným dňom, bola upravená prevádzka mestského úradu a organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Trenčín tak, aby tento deň mohol byť dôstojne pripomenutý ako Deň boja za slobodu a demokraciu a úcty k tým, ktorí sa v minulosti dokázali vzoprieť rôznym formám totality a priniesli osobné obety v mene verejného dobra. „Osobitne by som uvítal, ak 17. november bude pracovným dňom, aby sme vymysleli niečo na školách, kde je dôležité mladej generácii vštepovať úctu k vnútornej slobode a odpor k totalitám,“ doplnil.

Aj tento jeho doplňujúci návrh k uzneseniu poslanci trenčianskeho parlamentu podporili.

Kto a prečo chce vyčiarknuť 17. november z dní pracovného pokoja?

Predsedovia vládnych strán SMER – SSD, Hlas – SD a SNS sa v júni 2025 dohodli na spoločnom postupe pri hlasovaní o návrhu novelizácie zákona o transakčnej dani, ktorý je predložený v Národnej rade SR. Vládne strany zároveň uviedli, že výpadok z príjmov štátneho rozpočtu na rok 2025 treba nahradiť a konsolidovať verejné financie. „Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov znížiť počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasia s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúce roky nebol spojený s dňom pracovného pokoja…,“ stojí vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali Róbert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Andrej Danko a ktoré rozposlali 2. júna 2025 médiám.

Zrušenie 17. novembra ako dňa pracovného pokoja by mala byť vykonaná formou predloženia pozmeňovacieho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to počas druhého čítania v Národnej rade SR. Na základe toho by mal byť štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu zachovaný, ale nebude už dňom pracovného pokoja.

Prečo by mal 17. november zostať plnohodnotným štátnym sviatkom = dňom pracovného pokoja?

Je to jeden z najvýznamnejších dní v dejinách Slovenskej republiky a je symbolom slobody, demokracie a ľudskej dôstojnosti. Odpor proti totalitnej moci si 17. novembra pripomínajú ľudia na celom svete. Tento deň je zároveň aj Medzinárodným dňom študentstva, ktorý vyhlásil Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939. Od roku 2001 na Slovensku 17. november slávime aj ako štátny sviatok – Deň boja za slobodu a demokraciu.

Verejné financie Slovenskej republiky sa nachádzajú v zložitej  situácii a je nevyhnutné zodpovedne hospodáriť a pristúpiť aj ku konsolidácii verejných financií. Napriek tomu, zrušenie dňa pracovného pokoja 17. novembra by vzhľadom na jeho historický a spoločenský význam nebolo vhodným riešením. „Tento deň je pripomienkou odvahy, občianskej angažovanosti a hodnôt, na ktorých je vybudovaná moderná Slovenská republika. Aj v kontexte celosvetovej situácie je dôležité chrániť demokratické hodnoty. Preto považujeme zachovanie 17. novembra vo forme dňa pracovného pokoja za dôležité pre budúce generácie ako pripomienku boja za demokraciu,“ uzavrel R. Rybníček.

 

 

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!