Pred 73 rokmi bol oslobodený Trenčín

10. 4. 2018

Dnes, v utorok 10. apríla 2018, si mesto Trenčín pripomína 73. výročie oslobodenia od fašistickej krutovlády.


Pri Pamätníku umučených na Brezine na udalosti, ktoré sa práve na tomto mieste odohrávali ku koncu druhej svetovej vojny, spomínali občania mesta, primátor mesta, poslanci mestského zastupiteľstva i Trenčianskeho samosprávneho kraja, zástupcovia Ozbrojených síl SR, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, členovia Jednoty dôchodcov na Slovensku i žiaci základných škôl.



Oslobodzovacie vojsko vstúpilo do nášho mesta 10. apríla 1945 v ranných hodinách. Išlo o súčasť bratislavsko-brnianskej vojenskej operácie sovietskej a rumunskej armády.


Útok na Trenčín sa začal v noci z 8. na 9. apríla cez Kozí vrch na Brezine smerom na mesto. Postup osloboditeľov spomaľovali nemecké protiútoky. Večer 9. apríla obnovili oslobodzovacie jednotky svoj útok a v noci z 9. na 10. apríla prenikli do mesta od juhozápadu.


Ustupujúci Nemci zničili v noci obidva mosty cez Váh. Ráno o ôsmej hodine bola časť Trenčína na ľavom brehu rieky oslobodená. Delostreleckej a mínometnej paľbe bolo mesto vystavené ešte ďalších dvadsať dní, veľké škody spôsobovali najmä zápalné granáty.


Posledné zvyšky okupačných vojsk vyhnali oslobodzovacie jednotky až 30. apríla 1945.


„Boje na území vtedajšieho okresu Trenčín si vyžiadali 1380 padlých vojakov rumunskej armády, 1255 vojakov sovietskej armády a pri bojoch zahynulo aj 171 civilistov,“ pripomenul Miroslav Ondráš zo Zväzu protifašistických bojovníkov.



Na trenčianskej Brezine v lokalite Dušová dolina, Vápenice a Široké bolo od 18. mája 1945 objavených a exhumovaných 7 hrobov, v ktorých sa našlo 69 obetí, z toho 65 mužov a 4 ženy. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení. Na ich telách boli stopy po mučení.


Po exhumácii bolo 56 obetí pochovaných na cintoríne nad Čerešňovým sadom. Mnohí z nich boli udaní susedmi a spoluobčanmi okupantom priamo alebo boli zatknutí príslušníkmi Hlinkovej gardy, ktorí ich pred odovzdaním nemeckým okupantom často dobili a mučili.


Obdobie, v ktorom v Trenčíne vládol teror, spomenul vo svojom príhovore aj primátor mesta Richard Rybníček, pričom citoval z aprílového vydania časopisu Historická revue, ktoré je celé venované nášmu mestu.


Hlinkova garda a Hlinkova mládež zorganizovali v meste viacero demonštrácií. Na Hlinkovom námestí, súčasnom Mierovom námestí,  sa 11. decembra 1938 uskutočnila mohutná manifestácia Hlinkových gárd z troch považských okresov pri príležitosti zloženia prísahy: „5600 odčítaných organizovaných gardistov stojí na Hlinkovom námestí, a s nimi verne ruka v ruke ešte 10 tisícový zástup vyznáva ducha Hlinkovho. Každý užasnul na námestí, keď vyše 10 tisíc mužov a len nepatrne málo žien a diev volalo na slávu Slovenskej vláde Tisovej a hromovým hlasom sa ozývalo sme na stráž! Správne povedal veliteľ Murgaš, že toľko gardistov ešte nikde nevidel pohromade.“


Trenčín mal v tom období zhruba 13 647 obyvateľov.


Ani v neskoršom období sa Trenčín nevyhol obdobným oslavám. V júni 1939 sa uskutočnil oblastný zjazd Hlinkovej mládeže, na ktorom sa zúčastnil i vtedajší predseda vlády Jozef Tiso.


V októbri toho istého roka sa v Trenčíne konal 8. zjazd Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, na ktorom vrcholní štátmi a mestskí predstavitelia prijali takzvaný Trenčiansky manifest, zakotvujúci totalitný charakter HSĽS.


V Trenčíne vzniklo heslo V novom roku do útoku, tam bol prijatý pozdrav Na stráž!


„Trenčín bol sídlom zla,“ povedal R. Rybníček. „Tomu zlu čelili práve ľudia, ktorí ležia tu. Tí, ktorí bojovali za našu slobodu. Vzdajme im hold a úctu. Je dôležité, aby sme si každý rok pripomínali oslobodenie mesta Trenčín. Deň, kedy zlo bolo odtiaľto vyhnané.“




 

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!