Územný plán mesta v skratke určuje, kde sa čo môže postaviť a kde nie. V grafickej podobe je to mapa plná farebných fľakov, v textovej časti stovky strán limitov a regulatívov. Hlavne však ide o základný zákon mesta.
Ten súčasný je ešte z roku 1998, postavený na realite a víziách 90. rokov. Od tej prišlo k mnohým zmenám a je treba ho prispôsobiť súčasnosti. Naďalej však ostáva otvorený vzhľad nábrežia, o ktorom bez ohľadu na nový územný plán, rozhodnú obyvatelia mesta v trojročnej diskusii. Reflektuje aj plánovanú modernizáciu železničnej trate, jej osud a termín realizácie zas má v rukách nová vláda. Končí sa päťročný proces tvorby nového územného plánu mesta, po odobrení Krajským stavebným úradom budú mať jeho schválenie v rukách mestskí poslanci už na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva 19. apríla.
Limity zastavanosti
Veľmi dôležitou súčasťou nového územného plánu sú limity a regulatívy zastavateľnosti územia. V praxi to znamená, že určujú minimálny podiel zelene a maximálnu mieru zastavania v percentách. Tieto limity v súčasnom územnom pláne nie sú, preto vznikala nová zástavba s nedostatkom zelene. Od rodinných domov až po komplexy s objektmi a parkoviskami. S novým územným plánom prichádza aj možnosť zákonne požadovať plochy zelene pri každej stavebnej investícii.
Prečo nestačilo upraviť pôvodný územný plán?
Platný územný plán sa spracovával v 90. rokoch na základe inej legislatívy a počítal s tým, že Trenčín bude mať v dnešnej dobe o 20 tisíc obyvateľov viac, než má. Už vtedy s jeho podobou nesúhlasili viaceré orgány štátnej správy. Chýba mu spomínaná možnosť regulovať podiely zelene a zastavanosti nad rámec stavebného zákona.
Plán tiež nepozná zánik Ozety či Meriny. Taktiež nezohľadňuje dopady na vznik priemyselného parku v Zámostí, s čím súvisí aj plánovaná výstavba bytov v danom území. Súčasný územný plán tiež umožňuje čiastočne zastavať nábrežie v centre mesta, čo je v rozpore s deklarovaným cieľom mesta zapojiť čo najviac verejnosť do riešenia daného územia. Pre bežných občanov mesta je veľkým problémom aj to, že platný územný plán im neumožňuje stavať napríklad rodinné domy alebo realizovať iné svoje zámery tam, kde majú svoje pozemky.
Čo ešte nový územný plán zahŕňa?
V prvom rade bola do procesu tvorenia a schvaľovania nového územného plánu mesta zapojená odborná aj laická verejnosť. Primátor Trenčína Richard Rybníček po svojom vymenovaní na začiatku roka 2011 celý proces na pol roka stopol a vytvoril 12-člennú odbornú skupinu. Skupina z radov zamestnancov mesta, stavebných inžinierov, architektov a občianskych a environmentálnych aktivistov mala za úlohu preveriť návrh územného plánu, ktorý sa začal pripravovať ešte v roku 2007.
Nový územný plán získal kladné stanoviská všetkých dotknutých orgánov štátnej správy. V podobe, ako je vypracovaný, je absolútne v súlade s Územným plánom Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý je tomu mestskému nadriadený. Plán mení a povoľuje výstavbu bytov i vybavenosti v zaniknutých priemyselných zónach, ako napríklad v bývalej Ozete. Naopak, rešpektuje a chráni lesopark Brezina v jeho dnešnej podobe a rozsahu. Zapracováva tiež trasu juhovýchodného obchvatu či vznik nového cintorína.
Ochrana nábrežia a zelene
Nový územný plán prináša aj ďalšie obmedzenia a reguláciu. Tá má pomôcť lepšie ochrániť niektoré lokality. Je to napríklad regulatív, ktorý zakazuje zastavovať nábrežie až do ukončenia diskusií a vytvorenia zadania s verejnosťou o jeho budúcnosti a vyhlásenia architektonicko-urbanistickej súťaže. V minulých rokoch sa mesto stretávalo aj so sťažnosťami na zahusťovanie sídlisk a zastavovanie zelených plôch v meste. Nový územný plán definuje tzv. stabilizované územia, kde nie je možné budovať už žiadne novostavby. Týka sa to napríklad Sihote alebo Soblahovskej ulice. Definitívne schválenie nového územného plánu mesta ako strategického dokumentu samosprávy, musí odsúhlasiť mestské zastupiteľstvo formou všeobecne záväzného nariadenia.
Mesto je živý organizmus a taký je aj územný plán
Platný územný plán mesta Trenčín je z roku 1998. Obyvatelia mesta v tých rokoch pri jeho schvaľovaní ešte nemali také povedomie o existencii a veľkom význame územného plánu. Internet v plienkach ani nedovoľoval sa k jeho návrhu dopracovať inak ako priamou návštevou mestského úradu. Po roku 2000 sa začali množiť investície od rodinných domov cez bytové domy, až po developerské projekty a obchodné centrá. Začalo sa plánovanie budovania priemyselného parku v Zámostí. Tieto investície si vyžadovali zmeny a doplnky k územnému plánu.
V roku 2007 sa vtedajšie vedenie mesta rozhodlo pristúpiť k vypracovaniu nového územného plánu, ktorý bude zohľadňovať zmeny v rozvoji mesta. Vďaka internetu a mediálnej pozornosti mal proces schvaľovania aj ohlas u občanov mesta. To dokazujú stovky pripomienok ku konceptu a vyše 130 pripomienok k návrhu územného plánu zo strany verejnosti, od občanov či organizácii. Obyvatelia sa vyjadrovali najmä k častiam územného plánu, ktoré sa ich priamo dotýkajú, napríklad pri plánovanej výstavbe rodinného domu. Niekoľko pripomienok smerovalo k celému mestu. Mesto tiež oslovilo 67 orgánov štátnej správy a samosprávy a organizácií.
Proces schvaľovania je omnoho bližšie k občanom, preto aj trval dlhšie a je mnoho ľudí, ktorí netrpezlivo čakajú na jeho definitívne schválenie, od veľkých zámerov až po mladé rodiny, ktoré si chcú postaviť rodinný dom. Aj keď proces trval dlhšie ako by niektorí možno čakali, výsledkom je omnoho širší konsenzus, otvorenejšia diskusia a väčšie zapojenie verejnosti.
Proces územného plánovania je samozrejme živým procesom, tak ako aj mesto je živým organizmom. Keďže mesto podlieha urbanistickým zmenám, musí týmto zmenám podliehať aj územný plán. Preto sa aj naďalej bude môcť doň vstupovať zmenami a doplnkami, čo plynie aj z platnej legislatívy. S takouto zmenou sa ráta po ukončení procesu premeny nábrežia, prípadne skôr, ak nastane dôvod na takúto zmenu.
Čo je územný plán?
Územný plán mesta určuje usporiadanie mestského priestoru, jeho funkčné využitie, jednoduchšie povedané určuje kde, čo a za akých podmienok môže byť, či už ide o bytovú výstavbu, zeleň, priemysel, dopravu a podobne. Územný plán už roky nezohľadňuje rozvoj mesta posledných rokov.
Mesto je povinné aktualizovať územný plán vzhľadom na zmeny, ktoré sa v ňom dejú. Navyše, kvalitne spracovaný územný plán ako strategický dokument mesta zabraňuje divokej zástavbe a nekoncepčnému rozvoju, ktorý v konečnom dôsledku mestu škodí.
Trenčín čakajú v najbližších rokoch podstatné prestavby v súvislosti s výstavbou nového cestného mosta, modernizáciou železničnej trate či riešením dopravy v centre mesta. Tieto všetky zmeny, ktoré ovplyvnia dané územie a jeho využitie, musí územný plán zohľadňovať a zároveň striktne definovať ďalšie možnosti rozvoja.
Územný plán tiež znemožňuje vhodné a pri súčasnom rozvoji mesta aktuálne investičné zámery, keďže regulatívy z roku 1998 ich nepovoľujú. Tieto problémy sa týkajú aj samotných občanov. Tí sa mohli v pripomienkovom konaní vyjadriť k tak zásadným veciam, ako je miera zásahov do lesoparku Brezina alebo nedotknuteľnosť verejnej zelene pred ich obydliami. Viď www.trencin.sk – baner „Vyhodnotenie pripomienok k návrhu ÚPN mesta Trenčín“.

