Petra Ožvaldová je milovníčkou zvierat. Potreba záchrany a pomoci pre opustené a často prehliadané zvieratá ju nenecháva chladnou. Založila občianske združenie Trenčiansky ÚTULOK, ktoré od októbra 2011 spravuje Karanténnu stanicu v Trenčíne a dnes už aj útulok pre opustené a týrané psy.
O koľko psíkov sa aktuálne staráte?
Momentálne máme v dennej starostlivosti 46 psov.
Akú starostlivosť im dokážete zabezpečiť?
Každé zviera vyžaduje niečo iné. Máme aj staré, choré, týrané aj nesocializované zvieratá. O všetky sa snažíme postarať čo najlepšie. Samozrejmosťou je veterinárna starostlivosť, no dôležitá je aj tá sociálna, aby sa psíci stali ľahšie adoptovateľnými.
Aké sú vaše kapacitné limity?
Máme 26 vonkajších kotercov, 4 vnútorné vykurované izby a dva hospitalizačné boxy. Náš priestor je neustále naplnený, presný limit prijatia psov sa nedá určiť. Stáva sa, že v jednom koterci je matka a šteniatka, v ďalšom vieme umiestniť len jedného veľkého psa. Zásadou je totiž dodržať dostatok voľného priestoru pre každé prijaté zviera, prihliadať na jeho povahu a znášanlivosť s inými zvieratami, aby nedochádzalo ku konfliktom a zraneniam. Nie je umenie preplniť koterce, umenie je čo najlepšie sa o všetkých postarať.
Majú choré alebo staršie psy u vás zvláštnu pozornosť?
Všetko sa odvíja od daného psa a jeho potrieb. Staré psy potrebujú viac pokoja ako mladšie, v lete sa môžu skôr prehriať, treba ich častejšie kontrolovať a hlavne oddeliť od šteniat a veľmi aktívnych plemien. Vzhľadom na vyšší vek vyžadujú viacero veterinárnych kontrol, ktoré nám pomôžu odhaliť chronické ochorenia napríklad obličiek, pečene či slabšie srdiečko.
Ako vyzerá váš bežný deň v útulku?
Je to veľký rozdiel v porovnaní so starostlivosťou o psa v domácom prostredí, či už máme na mysli výcvik alebo pooperačnú starostlivosť. Skúsim stručne zhrnúť dennú prácu v útulku. Fyzicky je dosť náročná, väčšinou sa vykonáva vonku a za každého počasia. Psíci sa cez deň vypúšťajú voľne mimo kotercov v skupinách, aby sa socializovali. Hlavná úloha je kŕmenie dvakrát denne. Najviac času však strávime čistením kotercov a dezinfikovaním chovných priestorov, misiek, boxov a podobne. Psíci často neovládajú chôdzu na vôdzke, preto sa snažíme ich to učiť, aby v budúcnosti našli ľahšie nový domov. Bežne sa venujeme drobným opravám a údržbe.
Aké úlohy sú najnáročnejšie?
Denná práca je síce založená na rovnakých úkonoch, ale každý deň je úplne iný. Podávanie liekov je vždy iné, lebo musíme pozorovať správanie psov vo svorke. Ak sa prejavujú ochorenia ako napríklad kotercový kašeľ, ktorý sa vie nekontrolovane šíriť vzduchom, treba zvýšiť pozornosť. Je veľmi náročné pre jedného človeka robiť viacero vecí naraz. U nás to znamená upratovanie kotercov, popri tom riešenie drobných hádok, pozorovanie zdravotného stravu a tiež kontakt s verejnosťou v prípade záujmu o adopciu.
Financovanie býva pre podobné zariadenia kľúčové. Z akých zdrojov fungujete?
Sme občianske združenie, nič nevyrábame a nedosahujeme zisk. Bez financií by sme nevedeli zabezpečiť štandardy ako elektrika, voda, starostlivosť, kosenie, obnova priestorov a mnoho ďalšieho. Hlavnú podporu máme formou dotácie z mesta Trenčín, potom od ľudí darované 2% podielu zaplatenej dane a vecné dary.
Aký podiel tvoria dary verejnosti?
Je to malý podiel, ale aj za to sme veľmi vďační. Treba chápať, že existuje množstvo neziskoviek, ktoré bojujú o pomoc. A na druhej strane je dôležité pre ľudí spoznať združenie, ktorému idú pomáhať.
Pomáha vám nejako štát?
Od štátu sme ešte za tie roky nedostali žiadnu pomoc. Som ale rada, že už sa dá požiadať o pomoc formou dotácie z ministerstva pôdohospodárstva. Je však ešte potrebné, aby sa upravili a zlepšili podmienky, aby neboli diskriminované niektoré útulky zachraňujúce týrané zvieratá. Myslím si, že úprava podmienok alebo aspoň konzultovanie problematiky by zlepšilo celkovú situáciu s túlavými zvieratami na Slovensku.
Prečo sa psy ocitajú v útulku?
U nás je široká škála zachránených psov. Nesústredíme sa iba na odchytené psy, ale aj na týrané či odobrané veterinárnym úradom. Taktiež sa snažíme pomáhať psom v osadách, ktoré nie sú regulované a šteniatka tam často uhynú, lebo nedostanú základné ošetrenie alebo starostlivosť. Samozrejme, stretávame sa aj s majiteľmi, ktorí podcenia výber plemena alebo sa dostanú do životnej situácie, v ktorej potrebujú našu pomoc. Na Slovensku už niekoľko rokov trvá ťažká situácia – zvieratá nie sú stále pod kontrolou a často sa musíme rozhodovať komu je nutné pomôcť skôr a kto ešte musí počkať na voľné miesto. Toto je veľmi ťažké pre každého záchranára. Chce pomôcť každému, ale nedá sa a musí si vybrať.
Máte viac opustených zvierat alebo tých odovzdaných majiteľmi?
Ako som už spomenula stretávame sa snáď s každou situáciou. Denne nám volá aj viac ľudí, aby mohli k nám doniesť ich psíka alebo nahlasujú týrané či zanedbané psy alebo túlavé, ktoré často ohrozujú cestnú premávku. Nedá sa určiť ktorých je viac. Často psy trpia dlhodobo, až kým niekto naberie odvahu na nahlásenie – ich záchranu. Povedala by som teda, že viac volajú majitelia, ale psy, ktoré trpia v osadách – na reťazi, v zlých podmienkach, tých je neporovnateľne viac.
Vyskytujú sa aj extrémne prípady zanedbania?
Musím priznať, že sa stále stretávame s ťažkými prípadmi. Báli sme sa napríklad o jedného psíka či sa vôbec dožije našej záchrany, podarilo sa a on sa teraz teší novej rodine. Vždy nám zostáva jazva na srdci, keď sa stretneme s ťažkým prípadom ale snažíme sa nezatvárať oči pred realitou.
S akými najväčšími výzvami sa momentálne stretávate? Ide skôr o finančné, personálne alebo priestorové?
Myslím si, že pozemok máme dostatočný a je stále na ňom čo zlepšovať. Čo by som ale chcela zlepšiť – zveľadiť okolie ale aj samotný útulok. Nechcem sa stotožniť s tým, čo je aktuálne, ale napredovať a inšpirovať sa kvalitou prostredia pre zvieratá ale aj pracovníkov či návštevníkov na zahraničnej úrovni. Máme aj zahraničné adoptívne rodiny. Je smutné, ak sa ma cudzinec pýta na našu príjazdovú cestu, presnejšie či má k nám dôjsť pešo alebo jeho auto zvládne tadiaľ prejsť. A ďalšia vec, v ktorej by sme chceli pokračovať, je, že teraz máme výzvu pomoci pre psíky v osadách a ich kontrolovanie. Organizovali sme kastračný víkend aj s čipovaním. Určite by sme ho chceli aj za pomoci veterinárov opakovať, a tým znižovať nechcené rozmnožovanie. Týmto aj súvisia financie aby sme mohli realizovať viacero takýchto akcií.
Aké formy pomoci zo strany verejnosti sú pre vás najvhodnejšie?
Pomoc pre nás môže byť rôznorodá a môže sa zapojiť každý, aj študent. Financie sú dôležité, ale dá sa pomôcť aj krmivom, na zimu vždy potrebujeme deky, čistiace prostriedky, ale môže to byť aj pomoc fyzická pri starostlivosti, fotení psov na adopciu alebo venčenie.
Vítate aj jednorazových dobrovoľníkov?
Snažíme sa byť otvorení aj jednorazovej pomoci, napríklad v spolupráci s Trenčianskym dobrovoľníckym centrom počas týždňa dobrovoľníctva, nie je to však náš zámer. Viac využijeme opakovanú pomoc, ktorá je pravidelná. Napríklad pri dobrovoľníkoch na venčenie sú na to dôvody – aby sme človeka poznali, ak mu dávame psíka na starosť mimo útulok. Tiež je dôležité, aby bol poučený, ako sa má správať a konať v krízovej situácii. No a v neposlednom rade aj pes musí spoznať svojho venčiaceho parťáka, aby vôbec chcel s ním ísť a mal v ňom dôveru.
Adopcia je jedným z hlavných cieľov útulku. Ako prebieha proces osvojovania psíka?
Bez adopcie psíka by sme nevedeli prijať nového, ktorý potrebuje našu záchranu. Každý psík má inú povahu, a preto je nutné zladiť záujemcov a psíka, aby boli obe strany spokojné.
Musia absolvovať nejaký pohovor?
Pre ľudí so záujmom o adopciu psíka z útulku máme na našej stránke dotazník, kde skúmame ich podmienky, aby sme vedeli predísť určitým situáciám ako napr. ak majú nízky plot, aby nedošlo k úteku a podobne.
Je možné si psíka najskôr „vyskúšať“?
Samozrejme, je veľmi dôležité sa so psíkom zoznámiť na spoločnej prechádzke a následne v domácom prostredí. Pri adopcii ďalšieho psíka sa musí vyskúšať znášanlivosť zvierat aj pri žiarlivosti na majiteľa alebo spoločnom jedle. Všetko musí mať svoje pravidlá. Aj takzvaná skúška psíka z útulku nesmie presiahnuť určitú hranicu, lebo aj zvieratá majú svoju psychiku. Často sa začnú fixovať na nové prostredie a ľudí, preto je po určitej dobe ťažké vrátiť ich späť tam, kde ich už rovnaká svorka, v ktorej fungovali, nemusí hneď prijať.
Ako zabezpečujete, aby sa psíky dostali do vhodných a zodpovedných rodín?
Osobným rozhovorom a predkontrolou novej rodiny. Snažíme sa podľa skúseností vybrať vhodnú rodinu pre psíka a tiež vhodného psíka pre nich. Nie raz sa stalo, že sme museli odmietnuť adopciu pre dobro psíka.
Sledujete ich aj po adopcii?
S rodinou sme v kontakte a dostávame fotky ako sa majú a udomácňujú. Adopciou u nás nič nekončí. Snažíme sa dávať rady ako pracovať, čo robiť a čoho sa vyvarovať.
Stalo sa vám, že sa psík vrátil späť do útulku?
Za celé tie roky si nespomínam na takúto situáciu. Už hneď na začiatku pri výbere dbáme na to, aby sme tejto situácii predišli. Ale myslím si, že to určite každý útulok aspoň raz zažil, ale je to zanedbateľný počet.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí zvažujú adopciu psíka z útulku?
Mali by vedieť, že sa tohto rozhodnutia vôbec nemusia báť. Pracovníci vedia vždy poradiť a odporučiť vhodného psa podľa potrieb rodiny. Nie je pravda, že starší psík si nevie zvyknúť. Tak, ako sa u nás naučí počúvať na nové meno, na ľudí, prostredie či denný režim, tak to zvládne aj v ktorejkoľvek rodine.
Na čo sa pred adopciou pripraviť?
Na množstvo otázok, ktoré vám samým nemusia dávať význam, ale pre nás sú kľúčové. Hlavne je dôležité rešpektovať naše odporúčania. Trávime so psíkmi celé dni, spoznávame ich povahu, a preto im vieme odporučiť vhodného psíka. Ak už ide o samotný proces adopcie, treba si pripraviť zázemie a vybavenie skôr, ako si psíka zoberú domov. Odporúčame si zobrať pár dní dovolenky, aby si psík rýchlo zvykal na nové prostredie. Tiež zvoliť vhodný čas adopcie, aby to nebolo tesne pred dovolenkou alebo v prípade adopcie šteniatka do vonkajšieho prostredia na zimné obdobie.
Prečo dať prednosť adopcii pred kúpou?
Neuprednostňujem žiadneho psíka a ani adopciu iba z útulku. Toto by mala byť voľba daného človeka. Ale to, na čo by som chcela upozorniť, je fakt, že psíci v útulkoch majú rovnakú hodnotu, ako tie z chovných staníc. Často sa v útulkoch nachádzajú aj čistokrvné psy s preukazom pôvodu. Mohli vo svojom živote zažiť rôzne situácie, ale nemyslím si, že by neboli vhodní na adopciu do správnej rodiny.
Pýtala sa Eva Mišovičová
Foto: Zuzana Gottschal
Karanténna stanica a útulok sídlia na Brnianskej ulici 2480 v Trenčíne. V prípade návštevy je potrebné ohlásiť sa na tel. čísle 0915 785 007. Aktuálnu ponuku psíkov nájdete aj online na www.utulok-trencin.sk. Ak si psíka z útulku osvojíte, nemusíte platiť mestu daň za psa.
