Na MDD Mestská veža zdarma

31. 5. 2011

V rámci Medzinárodného dňa detí budú mať v stredu 1. júna všetky ratolesti do 15 rokov voľný vstup na Mestskú vežu.


Príďte osláviť deň detí do Mestskej veže a okrem neobvyklého výhľadu na mesto si môžete pozrieť výstavu Farby poézie, v ktorých sa snúbi spojenie rôznych druhov umenia a poetického slova. Vystavujú: Janka Glasnáková a Mirka Chorvátová (obrazy a wailpainting), Mária Vykysalaná (maľba na hodváb a obrazy), Ria Bobotová (texty básní, recyklované šperky) a Bohuš Ďuríček (drevorezby). Mestská veža je otvorené od 10.00 do 20.00 hod.


História Mestskej veže:


Dnešná Mestská veža sa pôvodne nazývala Dolná brána či Turecká veža. Bola súčasťou opevnenia mesta – múru, ktorý obkolesoval mesto a napájal sa na hradné múry. Tvoril tak s hradom jeden fortifikačný komplex. Do stredovekého mesta bolo možné vstúpiť dvoma bránami: Hornou, nazývanou tiež Vodná brána, a Dolnou. Horná brána stála pri dnešnom hoteli Tatra, no v 18. storočí musela ustúpiť rozširujúcemu sa mestu, tak ako i ostatné múry mestských hradieb. Z pôvodného stredovekého opevnenia sa zachovala iba Turecká veža a kúsok fortifikačného múru za farským kostolom.


Mestské opevnenie sa začalo stavať v roku 1412, keď Trenčín ako slobodné kráľovské mesto dostal od Žigmunda Luxemburského právo vybudovať si hradby. Mestská veža bola pôvodne iba dvojpodlažná gotická veža so štvorcovým pôdorysom postavená pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Vchod do mesta bol zaklenutýlomeným gotickým oblúkom, ktorý sa zachoval dodnes. V prvej štvrtine 17. storočia bola veža renesančne prestavaná. Boli pridané ďalšie poschodia s osembokým pôdorysom. Dnes má veža šesť poschodí a výšku 32 metrov. V rokoch 1543- 1549 bola počas obliehania hradu habsburskými vojskami poškodená a následne prestavaná, zosilnená a zvýšená. K veži pribudol polkruhový barbakan s menšou predsunutou baštou (pozri obrázok), ktorý bol chránený priekopou a vstupovalo sa doň po padacom moste. Barbakan bol zbúraný v 19. storočí, ale jeho niekdajší pôdorys dnes naznačujú farebne odlišné dlažobné kocky na Sládkovičovej ulici (návštevníci si ich môžu všimnúť z prvej vyhliadky veže). Veža bola spevnená ešte raz- koncom 16. storočia z dôvodu tureckého nebezpečenstva. V pokojnejších časoch 18. storočia mestské hradby už stratili význam a postupne boli búrané. Opevnenie Tureckej brány odstránili v roku 1857.


Vo vrchole veže bol celé stáročia umiestnenýrenesančný hodinový stroj, ktorý bol v roku 1934 vymenený za elektrický. Pôvodné renesančné hodiny, ešte stále funkčné, je možné vidieť v expozícii Katovho domu na Matúšovej ulici. Na hodinovom stroji bola, tak ako na mnohých starobylých hodinách, hodinová ručička dlhšia ako minútová. Bolo to preto, lebo ľudia kedysi nepotrebovali počas dňa vedieť presný čas, iba približnú hodinu.


 


Ako dostala Turecká veža svoje pomenovanie?



V 17. storočí žilo Slovensko pod tureckou nadvládou, no Trenčín už viac ako jedno storočie odolával tureckému nebezpečenstvu. V roku 1663 sa to však zmenilo. Ráno 1. októbra dostali Trenčania od predsunutých stráží pri Mníchovej Lehote správu, že Turci vypálili dedinu Orvište pri Piešťanoch a obrátili sa na Nové Zámky. Trenčania si boli presvedčení, že sú v bezpečí, a tak otvorili brány mesta a vyšli do okolitých polí za prácou. Onedlho sa však zjavili na obzore turecké vojská v počte 5000 mužov. Obišli stráže a vpadli do mesta od Trenčianskeho Jastrabia. Ľudia boli takí prekvapení, že nestačili zavrieť bránu v šiancoch, a tak Turci spustošili mestský majer. Zabili 300 ľudí a mnohých zajali. Trenčiansky hrad sa im ale dobyť nepodarilo. A tak sa potvrdila pravdivosť citátu z Knihy žalmov, ktorý je vytesaný nad bránou veže:“Ak Pán nechráni mesto, márne bdie ten, kto ho stráži. Baránok Boží, ktorý snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami.”



 

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!