Na Brezine si pripomenuli 80. výročie Slovenského národného povstania

5. 9. 2024

Vo štvrtok 5. septembra 2024 sa pri Pamätníku umučených na Brezine zišli zástupcovia vojenských veteránov, pozostalí účastníkov Slovenského národného povstania, predstavitelia samosprávy mesta Trenčín, úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a ďalších organizácií, politických strán, občania mesta, žiaci a študenti trenčianskych škôl.

Ich cieľom bolo spoločne vzdať úctu ľuďom, ktorí sa pred 80 rokmi postavili proti útlaku a neslobode, proti okupácii a fašizmu. Na pietnej spomienke bola aj dcéra Vladimíra Chovana, Jela Sovová, ktorá sa narodila pred 80 rokmi práve v čase, keď bol jej otec v Slovenskom národnom povstaní  v horách v okolí Banskej Bystrice.

Bol to práve Vladimír Chovan, kto presvedčil Jána Goliana, aby sa ujal vedenia Slovenského národného povstania. Otec pani Sovovej, jeho brat Július a ďalší sokoli z Trenčína boli členmi Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorý chránil generálov Goliana a Viesta v horách v okolí Banskej Bystrice.

Vladimír Chovan počas druhej svetovej vojny pôsobil najprv v ilegálnom odboji, so svojou skupinou sa podieľal na príprave Slovenského národného povstania.

Zabezpečovali prechody českých vlastencov z Protektorátu Čechy a Morava na Slovensko, zaisťovali pre nich krátkodobé ubytovanie, falošné doklady, vyrábali a šírili plagáty, organizovali mládež v Trenčíne či získavali finančné prostriedky.

Po vypuknutí SNP sa Vladimír Chovan stal príslušníkom 1. Československej armády na Slovensku. Po potlačení povstania jeho činnosť neustala, prešiel na partizánsky spôsob boja, bol členom partizánskej skupiny Jegorov.

Za aktívnu činnosť v boji proti fašizmu bol vyznamenaný Česko-slovenským vojnovým krížom 1939 a medailami Rádu Slovenského národného povstania II. triedy, Za zásluhy I. stupňa, Za chrabrosť pred nepriateľom a partizánskou medailou SNP.

Počas rokov po vojne sa mu však nedostalo uznania za jeho činy, keďže nikdy nevstúpil do komunistickej strany. Vladimír Chovan zomrel 11. októbra 1999. V jeho spisovej dokumentácii, uloženej v registratúre oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov Ministerstva obrany SR, je uvedené: „…je významným účastníkom národného boja za oslobodenie od 20. 3. 1939 až do oslobodenia.“ 

Príbeh Vladimíra Chovana je jedným z mnohých hrdinských príbehov skutočných ľudí, ktorí boli súčasťou Slovenského národného povstania. Česť ich pamiatke.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!