Pietne ticho, čítanie mien obetí holokaustu a mien záchrancov ľudských životov – vôľa nezabudnúť na zločiny minulosti, no rovnako tiež na silu ľudskosti, ktorá dokáže zachraňovať životy – v piatok 11. septembra 2026 o 10.00 hodine sa v trenčianskej synagóge uskutoční podujatie s názvom Nezabudnutí susedia.
Budeme počuť sedemdesiat mien židovských a rómskych obetí holokaustu, ktoré prečítajú cirkevné autority, predstavitelia samosprávy a študenti trenčianskych škôl.
V synagóge zaznie aj ďalších sedemdesiat mien záchrancov, ktorí pomáhali Židom, Rómom a ďalším perzekvovaným a riskovali pri tom vlastné životy.
Hudobným hosťom podujatia bude spevácky zbor dirigentov a hudobných nadšencov Slovenska Con moto Slovakia, ktorý prinesie do Trenčína židovské piesne. Popri nich zaznie aj skladba známeho nemeckého bojovníka proti fašizmu Dietricha Bonhoeffe, ktorý aktívne pomáhal Židom pri úteku do zahraničia, čo ho nakoniec stálo život. Tesne pred koncom II. svetovej vojny bol vo väzení vo Flossenbürgu popravený.
Počas druhej svetovej vojny bolo vyvezených z územia vtedajšieho slovenského štátu do likvidačných táborov alebo inak zabitých viac ako 70-tisíc židovských občanov – žien, mužov, detí, starých ľudí. Po Mníchovskej dohode v roku 1938 boli južné časti Slovenska pričlenené k Maďarsku. Z tohto územia bolo vyvezených viac ako 45-tisíc židovských občanov. Počas holokaustu bola vyvraždená takmer celá trenčianska židovská komunita – 1573 obyvateľov Trenčína židovského pôvodu.
Asi v každom slovenskom meste bola z mozaiky vzťahov vytrhnutá osobitá časť obyvateľstva. So záhubou ich fyzických bytostí odišla aj ich kultúra, pestrosť spoločenských vzťahov a mnoho iného. Nemohli sa narodiť potomkovia, ktorí by boli ich pokračovaním. Každý z nich mal svoje meno a bol niečí sused.
Celoslovenská spomienková tryzna „Nezabudnutí susedia“ sa uskutočnila po prvýkrát v roku 2021. Zapojilo sa do nej 65 miest a obcí, ktoré si pripomenuli obete, záchrancov a zároveň smutné 80. výročie prijatia Židovského kódexu. Ten vydala 9. septembra 1941 vláda Slovenského štátu. V 270 paragrafoch ustanovila na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania. Židia boli povinní nosiť židovské označenie.
Bolo zakázané uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom). Židia nemali volebné právo, nemohli pôsobiť vo verejnoprávnych funkciách, ani vykonávať slobodné povolania, lekársku ani zverolekársku prax. Kedykoľvek mohli u nich štátne bezpečnostné orgány previesť osobnú i domovú prehliadku. Nariadenie obmedzovalo ich listové tajomstvo, slobodu vybrať si svoje bydlisko, zhromažďovacie právo, tlačovú slobodu i možnosti vzdelania. Židia nemohli loviť ryby, riadiť auto, slobodne cestovať, ani nakladať s peňažnou hotovosťou a cennými papiermi. V Trenčíne mali zakázané pohybovať sa v lesoparku Brezina, v mestskom parku či na Hlinkovom, dnes Mierovom námestí.
