Vedie centrum FunGlass na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka, ktoré je dnes najväčším akademickým výskumným pracoviskom zameraným na sklo v Európe s vyše 120 ľuďmi z viac než 20 krajín.
Sklo. Ani si neuvedomujeme, kde všade sa s ním stretávame. Nie sú to len okná, poháre či fľaše. Sklo nachádza uplatnenie aj v izolačných materiáloch, optických vláknach, liekovkách, dotykových obrazovkách, senzoroch či dokonca kostných implantátoch. Za každou z týchto aplikácií stojí výskum, ktorý sa venuje chemickému zloženiu skla, jeho odolnosti proti nárazom a tlaku, správaniu pri vysokých teplotách, koróznej odolnosti, optickým vlastnostiam či povlakom, ktoré mu dávajú nové funkcie, napríklad ochranu pred UV žiarením, využitie vo fotovoltaike alebo nočnom videní. Všetky tieto aplikácie a vlastnosti skla sú predmetom výskumu v Centre pre funkčné a povrchovo funkcionalizované sklá (FunGlass). Výskum sa pritom nesústredí len na nové vlastnosti a využitie skla. Čoraz väčší dôraz sa kladie aj na udržateľnosť, efektívnejšiu recykláciu, znižovanie uhlíkovej stopy výroby a vývoj materiálov, ktoré predlžujú životnosť výrobkov.
Výskumníčky a výskumníci vo FunGlass vyvíjajú napríklad technológiu na triedenie odpadového skla podľa chemického zloženia, nie iba podľa farby. Podobný princíp by mohol v budúcnosti pomôcť aj pri recyklácii v oblasti medicínskeho skla, konkrétne liekoviek a injekčných striekačiek, ktoré sa dnes takmer nerecyklujú, keďže farmaceutický priemysel musí pri používanom skle dodržiavať mimoriadne prísne normy.
Tím FunGlass vyvinul aj úplne nový typ referenčného materiálu pre chemickú analýzu hornín s vysokým obsahom lítia či uránu, po ktorom je na trhu veľký dopyt a ktorý je momentálne v patentovom konaní. Spoločné pre všetky tri témy je to, že FunGlass v nich nefiguruje ako jeden z mnohých partnerov. Do medzinárodných konzorcií ho prizývajú pre jeho vlastnú reputáciu.
Profesor Dušan Galusek aktívne participuje na projektoch svojich kolegov, sám sa ale v poslednom čase najviac venuje dvom úplne novým témam.
Prvou sú takzvané vysokoentropické oxidové materiály, teda látky s vysokým počtom zložiek, ktoré by sa za bežných okolností rozpadli na viacero fáz, no v určitom chaotickom zložení vytvoria jedinú stabilnú fázu. Vidí tu priestor pre základný výskum aj možné aplikácie, napríklad tepelné bariérové povlaky na turbínach, ktoré by zvýšili ich efektivitu, alebo materiály odolné voči extrémnym teplotám, aké potrebujú tepelné štíty vesmírnych lodí. Práve vďaka tejto téme dostal tím Funglass pozvanie zapojiť sa do konzorcia, ktoré pripravuje európsky projekt v schéme Marie Skłodowska-Curie Doctoral Network. Podať by ho mali už v novembri 2026.
Druhou témou, ktorej sa D. Galusek aktívne venuje, je príprava bioaktívnych skiel metódou takzvaného studeného spekania. Bežné spekanie potrebné na výrobu pórovitých kostných implantátov prebieha pri vysokých teplotách, pri ktorých sklo čiastočne kryštalizuje a stráca časť svojej liečivej schopnosti.
Profesor D. Galusek postavil Slovensko do popredia európskeho výskumu skla a prispel k vývoju inovatívnych sklenených materiálov, ktoré pomáhajú zlepšovať ľudské zdravie a šetriť energiu. To rozhodlo o tom, že práve on si z rúk francúzskeho fyzika a nositeľa Nobelovej ceny Sergea Harocha prevzal 15. októbra 2026 ocenenie laureáta ôsmeho ročníka ESET Science Award 2026 v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku.
„Keď človek získa takéto ocenenie a chce byť úprimný k sebe aj k druhým, tak si musí uvedomiť, že toto ocenenie nezískal sám. Ale že je to výsledok nejakej cesty, na ktorej ho sprevádzali iní ľudia, ktorí ho nejakým spôsobom formovali, pomáhali mu a smerovali ho. Ja musím začať vo svojom detstve u mojej babičky, ktorá bola učiteľka na invalidnom dôchodku. Kvôli ťažkej srdcovej chorobe nemohla vykonávať svoje učiteľské povolanie, a preto svoj učiteľský um a svoju energiu venovala mne, keď som objavoval svet a formoval som si naň svoje vlastné názory.
Nikdy nebola unavená na to, aby odpovedala na moje otázky. Rád by som chcel poďakovať svojim rodičom, ktorí mi umožnili študovať a počas celej mojej kariéry ma podporovali a fandili mi. Musím poďakovať svojej manželke Dáške, s ktorou to už ťaháme spoločne pracovne aj súkromne viac ako tri desaťročia, a ktorá stála nielen za mnou a vedľa mňa, ale mnohokrát aj predo mnou, aby mi ukázala cestu, keď som nevedel, kadiaľ ďalej. Našim dcéram Klárke aj Hanke, ktoré zažívali radosti aj starosti mladej slovenskej rodiny, ktorá musela vyžiť z platu slovenského vedca v 90-tych rokoch minulého storočia. Tak isto potom zdieľali s nami môj osud vedeckého nomáda počas mojich pracovných pobytov a študijných pobytom v zahraničí.
Samozrejme, moja špeciálna vďaka patrí ľuďom, ktorí ma formovali vedecky a vďaka ktorým som získal svoje prvé medzinárodné kontakty, najmä Pavlovi Šajgalíkovi, bez ktorého podpory a viery vo mňa by som asi na tomto pódiu nikdy nestál.
Moja špeciálna vďaka patrí aj priateľom a kolegom z Trenčianskej univerzity. Keď som v roku 2017 získal projekt, prvý na Slovensku a jeden z desiatich prvých v Európe, celkom otvorene poviem, nebol som na to pripravený. Cítil som sa ako neskúsený turista, ktorý sa vyberie do Vysokých Tatier v zime a tak si tam chodí po tých zasnežených svahoch a zrazu zistí, že letí dole strmým svahom v mase snehu a snaží sa plávať, aby sa neutopil. A keď som sa teda z tej masy snehu vyhrabal, tak som si vlastne uvedomil, že som mal neuveriteľné šťastie, lebo som sa stal jedným z mála vedcov na svete, ktorí dostali príležitosť vybudovať si vlastné vedecké pracovisko podľa svojich vlastných predstáv.
Postupne sa okolo mňa vytvoril úžasný tím fantastických ľudí, vďaka ktorým naše pracovisko FunGlass sa stalo najväčším akademickým pracoviskom so zameraním na výskum skla v Európe. Táto cena je istým spôsobom ocenením celého tímu, ktorý okolo mňa je a ktorý to pracovisko dostal tam, kde je,“ uviedol profesor Dušan Galusek vo svojej ďakovnej reči.
Prof. Ing. Dušan Galusek, DrSc.
- Profesor Galusek je výraznou a medzinárodne akceptovanou vedeckou osobnosťou v oblasti výskumu keramických materiálov a skla.
- Profesor Galusek odštartoval svoju vedeckú kariéru na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Svoje vedeckovýskumné vzdelávanie si prrehlboval na Ústave anorganickej chémie SAV v Bratislave, na University of Leeds v Anglicku, Technische Universität Darmstadt v Nemecku.
- K najdôležitejším výsledkom v základnom výskume prof. Galuska patrí prvýkrát preukázaná aplikovateľnosť dvojstupňového spekania pri príprave korundovej keramiky so submikrónovou mikroštruktúrou a v aplikovanom výskume v rámci medzinárodnej spolupráce aj vývoj nového typu transparentnej balistickej ochrany so zvýšenou odolnosťou proti protipancierovým strelám (úroveň STANAG Level 3).
- Prof. Galusek od roku 2007 vedie excelentné vedeckovýskumné centrum Vitrum Laugaricio – Centrum kompetencie pre výskum skla. S podporou projektu financovaného z Horizont 2020 sa mu podarilo vybudovať medzinárodné výskumné centrum FunGlass, ktoré združuje lídrov európskeho sklárskeho výskumu v Nemecku, Španielsku a Taliansku a má viac ako 60 zamestnancov a doktorandov z 12 krajín sveta.
- Prof. Galusek prezentuje svoje vedecké výsledky a výsledky pracovného tímu v špičkových domácich a zahraničných vedeckých časopisoch. Je autorom a spoluautorom monografií a kapitol v monografiách, podľa databázy Web of Science je jeho H-index 28, je autorom, alebo spoluautorom 211 publikácií s počtom citácií 2 687.
- Vedeckovýskumnému tímu pod jeho vedením bola v roku 2008 udelená Cena podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku, v roku 2019 Cena za vedu a techniku v kategórii Vedecko-technický tím roka, v roku 2020 získal prof. Galusek ocenenie Vedec roka SR 2019 v kategórii Osobnosť medzinárodnej spolupráce.
- K vede sa profesor Galusek dostal netypickou cestou. Namiesto vysnívanej archeológie, ku ktorej ako stredoškolák inklinoval, napokon vyštudoval anorganickú chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU, kam ho priviedla ponuka doktorandského miesta. Najskôr sa stal odborníkom na keramiku, ku sklu sa dostal až neskôr v Ústave anorganickej chémie Slovenskej akadémie vied. Pôsobil aj v Nemecku a vo Veľkej Británii, napokon sa však vrátil do rodného Trenčína, kde v roku 2017 založil FunGlass, prvé centrum excelentnosti v rámci programu Horizont 2020, aké na Slovensku vzniklo. Je pracoviskom Trenčianskej univerzity A. Dubčeka.
Dušan Galusek, je rodený Trenčan. Keď sa nevenuje výskumu, rád ide do hôr na túru – pešo, na bicykli či na lyžiach.
K oceneniu jeho práce mu srdečne blahoželáme!
A na záver – toto sa nepodarí každý deň
Význam centra FunGlass presahuje hranice Slovenska. COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT AND THE COUNCIL: Horizon Europe: Research and Innovation at the heart of competitiveness uvádza FunGlass medzi konkrétnymi príkladmi projektov, ktoré pomohli budovať výskumnú excelentnosť v menej rozvinutých regiónoch Európskej únie. Európska komisia ho vyzdvihuje ako úspešný výsledok podpory z programu Horizon 2020 a ako dôkaz, že strategické investície do výskumu dokážu vytvoriť medzinárodne konkurencieschopné vedecké pracovisko s významným prínosom pre hospodársky aj spoločenský rozvoj regiónu.
Foto: Linda Kisková Bohušová / ESET Science Award 2026, Trenčianska univerzita A. Dubčeka
