Historická replika starogréckej bojovej lode zakotví v trenčianskom prístavisku

1. 8. 2009

Jedinečná replika starogréckej bojovej lode, ktorej domovom sa už o niekoľko týždňov stane rieka Váh v trenčianskom prístavisku, absolvovala v piatok 31. júla svoju prvú 250kilometrovú púť. Nie však na vode, ale na korbe kamióna, ktorý ju priamo z dielne v českom Přerove previezol na Oravskú priehradu. Unikátne plavidlo, ktoré nemá obdoby v celom svete, tu čaká nielen prvé oficiálne spustenie na vodu a krst, ale aj preskúšanie inšpektormi zo štátnej plavebnej správy.


Myšlienka postaviť funkčnú napodobeninu lode, aká brázdila rieky a moria pred viac ako 2 500 rokmi, sa zrodila v hlavách nadšencov histórie Jaroslava Matejku, Pavla Vozárika a jeho syna Petra z trenčianskeho združenia Bludní rytieri. „Naše združenie v spolupráci s ateliérom P2Pottery začalo nad projektom, ktorý sme nazvali Cesta riekou Eridanos, uvažovať pred dvoma rokmi. Hoci sa špecializujem na oživenie histórie 15. storočia, rozhodli sme sa ukázať aj niečo z dávnejšej histórie, z antiky. Keďže u nás je z tohto obdobia známa obchodná tzv. Jantárová cesta, zvolili sme starogrécku veslicu. Tá nesie znak nielen námorníctva a obchodovania, ale je aj spojnicou pre celú Európu. Je známe, že Iáson a agronauti sa pri úteku z Kolchidy, kde ukoristili zlaté rúno, plavili po Dunaji a neskôr po rieke zvanej Eridanos. Dodnes sa však nevie, kde sa presne nachádzala. Na jej brehoch sa však vraj nachádzal jantár, takže mohlo ísť aj o známu Jantárovú cestu, ktorá prechádzala cez naše územie,“ spomína na zrod projektu Jaroslav Matejka.


Repliku lode si dalo združenie postaviť v moravskom Přerove v dielni Radima Zapletala, ktorý vytvoril už tri desiatky replík pre zahraničných filmárov. Diváci ich mohli vidieť vo filmoch Tristan a Izidora či letopisy Narnie. „Naša loď je dlhá 17 metrov, široká 3,2 metra a váži spolu so 40 metrami štvorcovými plachty niečo cez 7 ton. Jej výroba trvala tri mesiace a spotrebovalo sa na ňu asi desať kubíkov dreva. Rovnako ako antický stavitelia, aj my sme použili ľahké druhy dreva smrek, borovicu a smrekovec. Ako predloha nám slúžili prevažne antické stredomorské rytiny, ale aj rôzne kresby na antickej keramike,“ vysvetľuje Matejka.


Jediné, čo tvorcovia tohto jedinečného projektu ešte taja, je meno lode. „Poviem zatiaľ len, že je to ženské meno z gréckej mytológie, ktoré súvisí s týmto obdobím. Jej meno prezradíme až pri krste a prvom spustení na vodu, a to bude 8. augusta na Oravskej priehrade,“ prezrádza Matejka.


Na Oravskej priehrade zároveň historické plavidlo preskúšajú inšpektori zo štátnej plavebnej správy. Po odobrených plaveckých skúškach loď bude kotviť v trenčianskom prístavisku, predovšetkým ako múzeum na vode. „Na lodi budú rôzne dobové predmety, napríklad keramika či zbrane. Keďže je funkčná, chceme organizovať pre záujemcov aj dobrodružné plavby. Na loď sa zmestí 25-členná posádka. Z toho však bude, rovnako ako v období antiky, 20 veslárov. Tí sa však ešte musia riadne zaškoliť,“ zdôrazňuje Matejka, ktorý nevylučuje, že sa Bludní rytieri so svojím dielom raz vydajú na Stredozemné more po stopách bájnych Argonautov.    


Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!