Dôraz kládla na ohybové pôsobenie vybraného poľa nosnej konštrukcie mosta a overovali sa aj napätia. Mesto o statickú zaťažovaciu skúšku nosnej konštrukcie budúceho Fiesta mosta požiadalo Stavebnú fakultu Žilinskej univerzity v Žiline. Uskutočnila sa 20. augusta 2026 dopoludnia.
Starý železničný most už od roku 2017 neslúži svojmu pôvodnému účelu. Mesto ho získalo do vlastníctva, aby ho mohlo adaptovať na nové využitie v nadväznosti na blízke centrum mesta. Jeho premena na pešiu zónu s množstvom pridružených funkcií komerčného i nekomerčného charakteru sa blíži k záveru.
Chodník na lávke mosta bude po jej rozšírení slúžiť ako hlavná cyklotrasa. Časť mosta popri lávke, kde predtým bola koľaj 2, bude slúžiť novým objektom a terasám a na ďalšej, vedľajšej časti, kde bola železničná koľaj 1, bude pešia zóna – ulica.
„Práve na tejto časti mosta sa uvažuje aj so zaťažením od servisného vozidla do hmotnosti 12 ton. Preto bolo potrebné preveriť správanie sa mosta od pohyblivého zaťaženia. Počas stavebných prác tu došlo k zmene mostovky. Pôvodne tam mala byť plechová mostovka, ale došlo k zmene projektu, aby v budúcnosti nebol problém s údržbou mosta. A tak sa na oceľovú konštrukciu navarili nity, také hlavice a celá tá mostovka sa zabetónovala a spriahla sa s nitovanou. Výhodou je, že sme mohli zmerať skutočnú odolnosť tých prvkov, ktoré neboli spriahnuté a teraz sú. Ale je tu aj iná výhoda a síce, že v prípade nejakej krízovej situácie sa bude tento most dať využiť aj na klasické dopravné zaťaženie,“ povedal statik Jaroslav Repa.
Šesť Tatroviek na moste
Statickú zaťažovaciu skúšku vykonala Katedra stavebných konštrukcií a mostov v spolupráci so Skúšobným laboratóriom Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline s akreditovanými meracími zariadeniami a prístrojmi. Zamerali zvislé priehyby hlavných nosníkov v strede rozpätia a aj poklesy spodných okrajov nosníkov v miestach uloženia na pilieroch. Overili aj ohybové pôsobenie pri pilieri číslo 3. Statická skúška sa robila tak, aby sa dosiahol najväčší zaťažovací účinok uprostred tretej nosnej konštrukcie.
Na skúšobné zaťaženie sa využilo šesť vojenských nákladných vozidiel TATRA s hmotnosťou 13 ton, teda spolu mali 78 ton. Zoradené boli v takej skupine a na takých bodoch, aby vyvodili maximálne účinky na mostné pole s dĺžkou 60 metrov.
Most má 240 metrov, má 4 mostné polia po 60 metroch. Do spriahnutej betónovej mostovky vopred namontovali tenzometre, ktoré dokážu snímať stavy napätia. Merali aj priehyby, aj napätia. Všetko bolo spojené cez systém, cez snímače a notebooky.
Firma, ktorá konštrukciu staticky posudzovala, urobila výpočtový model v počítači, ktorý predpokladá, ako sa konštrukcia bude správať. Pri zaťažovacej skúške sa overovalo, či sa naozaj tak správa. „Ide o kombináciu betónu so starými nitovanými konštrukciami. Máme tu nainštalovaných podstatne viac snímačov, než sa bežne robí na zaťažovacích skúškach a sledujeme, ako spolupôsobia tieto dva materiály, či bude dochádza k nejakým koncentráciám napätia a podobne. Prístroje, ktoré používame, sú veľmi, veľmi citlivé, sú schopné zaznamenať aj ľudský krok na tom moste. Všetko to ale ešte musíme vyhodnotiť. Je to súbor dát, ktoré musíme navzájom porovnať. Ale most sa správa podľa predpokladov, čo je základ,“ skonštatoval dekan Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity Jaroslav Odrobiňák.
Statik Jaroslav Repa ho doplnil, že nikto sa nemusí obávať, uvažované zaťaženie na moste je 500 kg na m2.
Výsledky zaťažovacej skúšky by mohli byť známe približne o dva týždne. Budeme o nich informovať.
Znižujeme uhlíkovú stopu
Európska únia zameriava pozornosť na tzv. zabudovaný uhlík, teda na emisie z výroby, dopravy a likvidácie stavebných materiálov. Aj preto je náš projekt Fiesta mosta výnimočný. Revitalizáciou starého železničného mosta je kompletne celá oceľová konštrukcia opätovne využitá na ďalšie účely.
„Tento projekt mesta Trenčín je zatiaľ na Slovensku ojedinelá vec, jedinečná. Je to novodobý pohľad na dosluhujúce konštrukcie, aby sme nie všetko hneď rozstavovali a tak produkovali obrovské množstvo CO2. Vo vyspelejšom zahraničí je veľmi cenená snaha zachovať staré konštrukcie. Aj tu sa ušetrilo niekoľko stovák ton CO2 len tým, že sa tá konštrukcia revitalizuje a môže slúžiť svojmu účelu opätovne. To je trend vo svete, snažiť sa starým konštrukciám predlžovať životnosť, zachraňovať ich, opätovne používať a podobne. Z hľadiska environmentálnej politiky je to veľmi progresívna vec,“ uzavrel J. Odrobiňák.
