Ľudia, ktorí sa ocitli v kríze, často potrebujú anonymný bezpečný priestor a odbornú bezplatnú psychologickú pomoc. Potrebujú kontakt a miesto, kde v hraničnej krízovej situácii dostanú okamžitú pomoc. Aj preto má IPčko v každom kraji na Slovensku svoje Káčko. O tom trenčianskom si viac prečítate v rozhovore s Majkou Mikušincovou.
V Trenčíne pod Farskými schodmi je kaviareň Centra pre rodinu Káčko. Odkedy je Káčko aj na Hasičskej ulici? Nemýlia si vás?
Káčko Trenčín na Hasičskej ulici funguje od septembra 2022. S kaviarňou Káčko sa vzájomne registrujeme a stretli sme sa už na rôznych dôležitých stretnutiach v Trenčíne. Vnímame náš spoločný prienik nie len cez podobný názov, ale aj v niektorých z cieľov, ako napríklad – vytváranie bezpečného prostredia pre ľudí a možnosť byť súčasťou komunity. Nám sa táto komunita darí tvoriť prostredníctvom pravidelných tínedžerských skupín, ktoré sú zvyčajne každý utorok od 15.00 hod. a sú pre mladých ľudí od 13 rokov.
Je pravda, že si nás občas mýlia. Zvyčajne sú to úsmevné historky, kedy nám klienti píšu, že čakajú pred dverami, avšak my nikoho pred našimi dverami nevidíme. Úžasné však je, že aj to naše Káčko, aj kaviareň Káčko sú obe veľmi príjemné a pohľadné miesta, takže ak aj dôjde k tomuto omylu a klienti prídu tam, spoznávajú nové miesto, ktoré môžu neskôr navštíviť a spríjemniť si svoj voľný čas.
Prečo Káčka vznikli?
IPčko sa nachádza v každom kraji na Slovensku a v každom kraji má aj svoje Káčko. Káčko je priestor, kde môžeš prísť osobne a získať krízovú psychologickú pomoc. Sme tu pre teba, keď prežívaš ťažké obdobie, krízu a potrebuješ sa súrne s niekým porozprávať. Odborníci z IPčka sú vyškolení psychológovia a psychologičky, pripravení vypočuť si všetko, o čom chceš anonymne a bezplatne hovoriť. Káčko je bezpečným miestom pre všetkých, ktorí sa doň rozhodnú vstúpiť. Psychologická pomoc v Káčku je bezplatná, funguje krátkodobo a anonymne. Nenahrádza však psychoterapiu a ani vyšetrenia a liečbu u psychiatra a iného lekára.
Poskytujeme podporu a stabilizáciu v akútnych situáciách, ale tiež pomáhame nájsť ďalšiu odbornú pomoc, ak je potrebná. Naši psychológovia a psychologičky pracujú s rôznymi metódami – od rozhovorov, terapeutických techník, až po prácu s virtuálnou realitou, ježkoterapiu, či arteterapiu a iné.
Ako to funguje, treba niekam zavolať, prísť?
Odborníci v Káčku poskytujú okamžitú, bezbariérovú a nestigmatizujúcu prvú psychologickú pomoc, ktorá je založená na nízkoprahových princípoch s maximálnym akcentom na diskrétnosť a anonymitu. Stačí sa ozvať mailom na kackotn@ipcko.sk, kde sa môžete dohodnúť s našimi poradcami stretnutie, aby sa vám mohli naplno venovať.
V akých životných situáciách môžem v Káčku nájsť pomoc?
Káčko je tu pre každého, kto prežíva strach, úzkosť, samotu, krízovú situáciu alebo cíti, že už nevládze. Myslíme pritom aj na tých, ktorí si nemôžu dovoliť psychologickú pomoc, alebo mali v minulosti zlé skúsenosti. Káčko je mostom medzi Krízovou linkou pomoci IPčko (0800 500 333) a dlhodobejšou odbornou starostlivosťou.
Poskytujeme podporu a stabilizáciu v akútnych situáciách, ale tiež pomáhame nájsť ďalšiu odbornú pomoc, ak je potrebná. Je dôležité vedieť, že IPčko, Krízová linka pomoci aj naše centrá krízovej intervencie Káčko sú tu pre všetkých bez ohľadu na vek. Až 70 % ľudí, ktorí sa na nás obracajú, sú mladí ľudia do 30 rokov. Sme tu pre každého, kto potrebuje počuť, že v tom nie je sám.
Čo dnes najviac trápi mladých ľudí?
Z toho, čo vnímame v IPčku, je najčastejšou a najhlbšou témou pocit osamelosti. Mnohí mladí ľudia hovoria o tom, že sa cítia osamelí aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi – doma, v škole, medzi priateľmi či na sociálnych sieťach. Ich osamelosť má však často podobu vnútorného pocitu neviditeľnosti, nepochopenia a nevypočutia. Mnohí opisujú, že majú okolo seba ľudí, ale nemajú s kým zdieľať svoje prežívanie do hĺbky. Čím viac sa cítia osamelo, tým viac sa uzatvárajú – do seba, do samoty, do ticha.
Silne pritom vnímajú aj tlak na výkon – prakticky vo všetkých oblastiach života:
– V rodine, kde nechcú sklamať, zlyhať, alebo nenapĺňať očakávania rodičov.
– V škole, kde je dôraz na výsledky a úspechy.
– V partnerských vzťahoch, kde sa často boja byť sami sebou, aby neboli odmietnutí.
– A v rovesníckych skupinách, kde je silná potreba „zapadnúť“ a byť akceptovaný.
Ocitajú sa tak v začarovanom kruhu očakávaní, porovnávania a strachu z odmietnutia, ktorý je nesmierne vyčerpávajúci. Tento psychický tlak často vedie k duševným ťažkostiam – úzkostiam, depresii, vyhoreniu, sebapoškodzovaniu, myšlienkam na ukončenie života, a v niektorých prípadoch aj k jeho pokusom.
Z pohľadu vývinovej psychológie je dospievanie prirodzene náročným obdobím – mladí ľudia prechádzajú mnohými zmenami, hľadajú vlastnú identitu, autonómiu, blízkosť, zmysel, a zároveň ešte nemajú dostatok životných skúseností, aby vedeli tieto náročné situácie spracovať a zvládať zdravým spôsobom.
Ich prežívanie je intenzívne, emócie silné, reakcie niekedy impulzívne – a práve preto sa u nich môže objavovať tendencia k radikálnym alebo až fatálnym riešeniam, keď majú pocit, že situáciu nezvládajú. Dominantné miesto v ich životoch pritom často zaujímajú rovesnícke vzťahy, túžba niekam patriť, byť prijatí, byť pochopení – čo ešte viac zvyšuje citlivosť na odmietnutie či vylúčenie.
To všetko sú dôvody, prečo je dôležité byť im nablízku, počúvať ich, všímať si signály a brať vážne aj to, čo sa navonok môže zdať „len ako fáza“. Dospievanie nie je len o búrlivých emóciách – je to aj obdobie, v ktorom môže vzniknúť alebo sa prehĺbiť duševná bolesť, ak na ňu mladý človek zostane sám.
Keď človek sám ukončí svoj život, vynára sa množstvo otázok. Najčastejšie z nich sú: Prečo sa to stalo? a Čo sme mohli urobiť, aby k tomu nedošlo?
Samovražda je mimoriadne tragická udalosť, ktorá v priemere ovplyvní životy až 135 ďalších ľudí – rodiny, blízkych, priateľov, spolužiakov či kolegov. Tí často prežívajú intenzívne pocity smútku, viny, bolesti, niekedy až vlastného ohrozenia, pretože psychická záťaž, ktorá po takomto čine zostáva, je obrovská.
Dôvod, prečo niekto ukončí svoj život, sa často nepodarí presne odhaliť. K samovražde často dochádza po nahromadení viacerých stresorov, náročných životných situácií a kríz, ktoré prídu v krátkom čase a človek už nemá k dispozícii účinné stratégie, ako ich zvládnuť. Dochádza k reťazeniu ťažkostí a bolesti, kedy sa optika vnímania zúži natoľko, že človek vníma samovraždu ako jediné východisko.
V našich životoch sa dejú rôzne udalosti, ktoré nás zraňujú. To, čo jeden človek zvládne, môže byť pre iného neznesiteľné. A práve preto je v krízových chvíľach také dôležité, aby sme na ne neostávali sami. Ak je pri nás niekto, komu dôverujeme – odborník, priateľ, rodič – môžeme sa o tú ťarchu podeliť a hľadať cesty, ktoré v tej chvíli sami nevidíme. Práve preto sú tu naše služby. Pre každého, kto prežíva ťažké obdobie, aj pre tých, ktorí si robia starosti o svojich blízkych.
Čo si môžeme všimnúť, ak máme podozrenie, že niekto v našom okolí môže byť v ohrození?
Môže to byť akákoľvek výrazná zmena správania – stiahnutie sa do seba, strata záujmu, strata energie, zmeny v spánku či jedle, zanedbávanie povinností, zvýšená podráždenosť, ale aj výkyvy nálad, vyjadrenia beznádeje, myšlienky o tom, že „už nemá zmysel žiť“, či dokonca odovzdávanie osobných vecí a ukončovanie záležitostí. Tieto signály môžu, ale nemusia znamenať, že človek uvažuje nad ukončením života – dôležité je neprehliadať ich.
Ak máte obavy, rozprávajte sa. Rozhovor s blízkym, o ktorého sa bojíte, môže byť náročný, ale je zároveň veľmi dôležitý. Začnite vyjadrením záujmu: „Záleží mi na tebe. Všimol/a som si, že sa v poslednom čase cítiš inak. Chcem, aby si vedel/a, že som tu pre teba.“ Môžete sa pokojne – ale citlivo – opýtať aj priamo: „Napadlo ti niekedy, že už nechceš žiť?“ Táto otázka nezvyšuje riziko samovraždy. Naopak – môže byť prvým signálom pre druhého, že jeho trápenie niekto vidí a berie vážne.
Ako viesť takýto rozhovor?
Dôležité je nepoučovať, nemoralizovať, nezľahčovať. Vyhnite sa vetám ako: „To bude dobré,“ „Iní majú horšie problémy,“ alebo „Aj ja som si tým prešiel.“ Tieto vety môžu v človeku vyvolať hanbu či pocit, že jeho bolesť nie je „dosť vážna“. Namiesto toho uznajte jeho pocity, oceňte, že sa otvoril, a ponúknite podporu. Povedzte, že nechcete, aby v tom bol sám, že mu chcete pomôcť nájsť cestu von a že spoločne môžete vyhľadať odbornú pomoc. Ak je situácia vážna, neváhajte volať 112. Zostaňte s človekom, ak je to možné, choďte s ním na bezpečné miesto, pokúste sa odstrániť všetko, čím by si mohol ublížiť. Počúvajte, nevyhrážajte sa, nekričte, nesúďte. A nesľubujte, že o tom nikomu nepoviete – zveriť sa niekomu ďalšiemu môže byť rozhodujúcim krokom k záchrane života.
Toto všetko zvládnuť nie je jednoduché.
Áno, a preto aj vy potrebujete podporu, aby ste mohli byť oporou druhému. Poraďte sa s odborníkmi, obráťte sa na linku pomoci, zverte sa niekomu, komu dôverujete. A ak ste to práve vy, kto prežíva bolesť, prázdnotu, pocit bezvýchodiskovosti – nezostávajte s tým osamote. To, čo teraz prežívate, sa môže zdať neznesiteľné. Ale existujú spôsoby, ako to zvládnuť. My vám ich pomôžeme hľadať. Nie je hanba požiadať o pomoc. Je to odvážny krok – a zároveň prvý krok k úľave. Sme tu pre vás.
IPčko sa dlhodobo venuje aj radikalizácii mladých ľudí, vydali ste knihu, máte za sebou konferenciu Ako na radikalizáciu mladých ľudí na Slovensku, okrúhle stoly. S akými závermi pracujete?
IPčko sa venuje téme radikalizácie mladých ľudí, pretože ide o aktuálny a citlivý spoločenský fenomén, ktorý môže mať vážne dôsledky nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celú spoločnosť.
Za posledné obdobie sme sa tejto téme venovali z rôznych uhlov – pripravili sme a vydali odbornú publikáciu, zrealizovali sme konferenciu Ako na radikalizáciu mladých ľudí na Slovensku, organizovali okrúhle stoly s odborníkmi a vzdelávali sme prvolíniových pracovníkov a pracovníčky.
Z našich zistení vyplýva, že radikalizácia je komplexný, dynamický proces, ovplyvnený rôznymi faktormi. Významnú úlohu v tomto procese zohráva online prostredie, ktoré umožňuje rýchle šírenie radikálnych naratívov a zároveň zvyšuje riziko izolácie, manipulácie či polarizácie. K zraniteľnosti mladých prispievajú aj špecifické vývinové charakteristiky mladých ľudí, ako je hľadanie identity, potreba začlenenia či citlivosť na nespravodlivosť. Dôležité faktory predstavujú aj sociálna izolácia, frustrácia, pocit nepochopenia a zlyhávajúca komunikácia s dospelými autoritami.
Prevencia a včasná intervencia sú kľúčové. Pracujeme so závermi, že najúčinnejšou ochranou pred radikalizáciou je rozvoj kritického myslenia, budovanie dôvery, bezpečného prostredia, podpora aktívnej participácie mladých v spoločnosti a dostupnosť odbornej pomoci.
V tejto téme pokračujeme aj naďalej – pravidelne realizujeme okrúhle stoly s odborníkmi, kde sa venujeme nielen analýze problému, ale aj tomu, ako túto tému uchopiť systémovo a aké zmeny sú potrebné na úrovni vzdelávania, prevencie či politiky mládeže.
Chystáme aj ďalšie odborné vzdelávanie a pokračujeme v projekte „Nevypočutý“, ktorého súčasťou sú nálepky s QR kódmi umiestňované na toaletách vo verejných priestoroch a školách – práve tam, kde mladí často trávia chvíle o samote, v tichu a premýšľaní. Chceme vytvoriť priestor, kde sa mladý človek cíti videný, pochopený a kde sa môže vyrozprávať, alebo „vyfrustrovať“ – bezpečne a bez súdenia.
Na tieto podnety odpovedáme na platforme Twitch, kde sa mladí ľudia môžu pýtať, diskutovať a dostať odpovede v jazyku, ktorý im je blízky.
Radikalizácia mladých je realitou – no nie je nezvratná. Riešenia existujú, pomoc je dostupná. Veríme, že cez otvorenú komunikáciu, vzdelávanie, budovanie vzťahov a odbornú intervenciu môžeme vytvárať odolnejšiu spoločnosť, v ktorej sa mladí ľudia budú cítiť bezpečne, prijato a podporene.
Každý mladý človek má potenciál rásť a rozvíjať sa – ak mu vytvoríme prostredie, ktoré ho nenechá bez odpovedí, bez záujmu a bez opory. Je to spoločná zodpovednosť nás všetkých.
Vaše aktivity sú okrem individuálnej psychologickej pomoci oveľa širšie, ako sa ľudia môžu o nich dozvedieť?
Všetko, čo robíme, má jeden spoločný cieľ: byť nablízku ľuďom v kríze, podporiť ich duševné zdravie a ponúknuť im bezpečný priestor, kde môžu hovoriť o tom, čo prežívajú.
Aj v tomto roku pokračujeme v poskytovaní individuálnej psychologickej pomoci v našom Centre krízovej intervencie Káčko v Trenčíne. Popri tom pripravujeme aj rozvojové a podporné skupinové aktivity pre mladých ľudí, ktoré im pomáhajú nájsť oporu, pocit spolupatričnosti a možnosť pracovať na svojom duševnom zdraví s rešpektom a prijatím.
Súčasťou našej činnosti je aj vzdelávanie odborníkov, pedagógov a rodičov, aby vedeli lepšie porozumieť mladým ľuďom, rozpoznať varovné signály a poskytnúť im potrebnú podporu. Vnímame veľkú potrebu v oblasti prevencie, a preto v súvislosti s aktuálnou témou radikalizácie pripravujeme odborné vzdelávanie, ktoré sa uskutoční 16. – 18. júna 2025 v Trenčíne.
Naše aktivity môžete sledovať na Instagrame @ipcko_trencin, na Facebooku IPčko alebo nám pokojne napíšte na kackotn@ipcko.sk. Potreby mladých ľudí vnímame ako naliehavé a rastúce. Často však možnosti ich realizácie závisia aj od finančných prostriedkov. Preto budeme veľmi vďační za podporu vo forme 2 % z vašich daní. Vďaka tejto pomoci môžeme byť oporou tam, kde je to najviac potrebné.