Čítali sme mená susedov, ktorí nemajú byť zabudnutí

12. 9. 2025

Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia sa 10. septembra 2025 konalo v trenčianskej synagóge podujatie, na ktorom odznelo 70 mien židovských a rómskych obetí a 70 mien záchrancov, ktorí v čase holokaustu (alebo šoa) pomáhali prenasledovaným ľuďom.

Spomienkové podujatia s rovnakým scenárom a s jednotným názvom NEZABUDNUTÍ SUSEDIA sa v týchto dňoch uskutočnili na približne 80 miestach na Slovensku, mesto Trenčín bolo jedným z nich.

Na základe dokumentov uložených v Trenčianskom archíve vieme, že v roku 1940 mala trenčianska židovská komunita približne 1800 osôb z celkového počtu vyše 11-tisíc obyvateľov. Trenčianski Židia, tak ako inde, patrili zväčša k stredným a vyšším sociálnym vrstvám a napriek tradičnému antisemitizmu časti obyvateľstva, boli ich vzťahy s väčšinovou spoločnosťou korektné. Mali vlastný chrám – synagógu, cintorín, ľudovú školu, ktorú pre dobrú povesť navštevovali aj nežidovské deti. Pestovali bohatý spolkový život. V Trenčíne existoval napríklad židovský telocvičný spolok či skautské oddiely, chlapčenský i dievčenský – jeden z prvých v krajine.

Keď v auguste 1939 prišlo vládne nariadenie o súpise poľnohospodárskeho majetku cudzích štátnych príslušníkov a Židov, platilo to aj pre obyvateľov nášho mesta. V septembri po vypuknutí vojny veliteľstvo Hlinkovej gardy žiadalo Notársky úrad mesta Trenčín o zoznam Židov od 19 do 45 rokov.

Ďalším krokom boli od roku 1940 štátom riadené arizácie židovských podnikov, živností a majetkov. V Trenčíne existovalo vyše dvesto židovských živností. Častým následkom arizácií však bolo, že prosperujúce podniky sa dostali do rúk dobrodruhov, ktorých lákala vidina rýchleho obohatenia, avšak nemali záujem či schopnosti prosperitu udržať. Občianske a ľudské práva židovských občanov boli naďalej okliešťované. Bol im zakázaný rybolov, odobrané rádioprijímače, ich spolky rozpustené. Židovský kódex, ktorý vydala Vláda SR 9. septembra 1941, v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku pre ľudí židovského vierovyznania osobitný právny režim – Nariadenie č. 198/1941 o právnom postavení Židov 

Prišlo na rad potupné označovanie židovských obchodov, povinné nosenie žltej hviezdy a tiež zákazy voľného pohybu po meste – týkalo sa to napríklad lesoparku Brezina, mestského parku či Hlinkovho, dnes Mierového námestia. Židia nemali volebné právo, nemohli pôsobiť vo verejnoprávnych funkciách, ani vykonávať slobodné povolania, lekársku ani zverolekársku prax. Kedykoľvek mohli u nich štátne bezpečnostné orgány previesť osobnú i domovú prehliadku. Nariadenie obmedzovalo ich listové tajomstvo, slobodu vybrať si svoje bydlisko, zhromažďovacie právo, tlačovú slobodu i možnosti vzdelania. Židia nemohli riadiť auto, slobodne cestovať, ani nakladať s peňažnou hotovosťou a cennými papiermi.

Na jar 1942 bolo prenasledovanie zavŕšené transportom väčšiny trenčianskych Židov do nacistických koncentračných táborov. Ostalo niekoľko stoviek držiteľov výnimiek, niektorí sa skrývali. Ďalšie represie prišli po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944. V poslednej fáze vojny museli aj Trenčania zniesť teror prítomných nemeckých okupantov, podporovaných domácimi úradmi. Majitelia výnimiek už sa nemohli spoliehať ani na túto ochranu a posledných pár stoviek židovských občanov v septembri 1944 čelilo ďalšej vlne represií. Z takmer dvojtisícovej trenčianskej židovskej náboženskej obce vojnu neprežilo vyše 1500 ľudí. Z preživších časť odišla do Izraela, nemnohí zostali v meste. 

V Archívnom okienku na www.trencin.sk v texte 1940 – začiatok perzekúcie židovských obyvateľov Trenčína  nájdete fotografie dokumentov z tejto doby, napríklad zoznam protižidovských opatrení v Trenčíne z roku 1941, oznámenie o odobratí vodičských preukazov Židom v roku 1940, zoznam zabavených rádioprijímačov v Istebníku či zákaz Prezídia Župného domu v Trenčíne z roku 1944 ukrývať Židov alebo im akýmkoľvek spôsobom pomáhať.

Obete holokaustu a rasového násilia si 10. septembra 2025 do trenčianskej synagógy prišli uctiť aj žiaci trenčianskych základných škôl: ZŠ na Dlhých Honoch, ZŠ na Kubranskej, ZŠ Na dolinách a tiež ZŠ, Veľkomoravská i ZŠ na Východnej ulici.

Vypočuli si príhovor pamätníčky doby a vedúcej košickej skupiny Hidden child Nadeždy Lambertovej, slová pamätníka a autora kníh o holokauste na južnom Slovensku Tomáša Langa, etnografky a občianskej aktivistky Zuzany Kumanovej, ktorá sa venuje téme rómskeho holokaustu, príhovor Kristíny Grečkovej programovej manažérky vzdelávacieho programu Nadácie Milana Šimečku s názvom Vedieť nestačí, osobne sa prihovoril prítomným aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský a tiež hlavný rabín na Slovensku Michail Borisovič Kapustin.

Mená židovských a rómskych obetí čítali: prvý zástupca primátora mesta Trenčín Ján Forgáč, vedúca odboru Program Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026 Petra Mikulášová, zborový farár Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania v Trenčíne Jaroslav Jurko, farár Gréckokatolíckej cirkvi v Trenčíne Igor Cingeľ, farár Rímskokatolíckej cirkvi farnosti Trenčín Milan Polák, študentka Barbora Bezáková a študent Samuel Labuda – obaja z Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne.

Osobitnou inšpiráciou pre nás sú príbehy zachránených ľudí a ich záchrancov, ktorí vedeli precítiť nespravodlivosť a ľudské utrpenie, prekonali strach a pomáhali prenasledovaným. Mená záchrancov v Trenčíne čítali: Igor Heriban, Roman Pavelka, Ján Hanák, Jana Mielcáreková, Monika Vrzgulová, Juraj Schlesinger a Oľga Rumanovská. 

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!