V rámci revitalizácie pešej zóny Hviezdoslavova, Jaselská, Vajanského, Sládkovičova archeológovia už ukončili výskum. Ich bádanie nebolo márne.
Ešte v lete objavili hneď v prvej sonde vzácne nálezy, ktoré siahajú až do stredoveku. Takzvané podzemné chodby, ktoré našli na dotyku Sládkovičovej ulice so Štúrovým námestím, je primárne kanalizačná sieť. Mimochodom, jedna z najmohutnejších na Slovensku. „Ide o barokové obrovské kanalizačné chodby, kadiaľ odchádzal odpad, splašky z Mierového námestia. Zároveň však plnili obrannú úlohu. V prípade nebezpečenstva boli miestom, kadiaľ ľudia mohli odísť preč. Na jednom mieste sme našli až tri klenby naraz. S najväčšou pravdepodobnosťou už nie sú poprepájané. Mnohé sú už prerazené, mnohé sú poškodené a mnohé majú narušenú statiku,“ priblížil Drahoslav Hulínek, vedúci archeologického výskumu.
Na Sládkovičovej ulici našli ale aj zvyšky barbakánu, resp. zvyšky hradobného systému pred hlavnou hradbou, a to v relatívne dobrom stave. „Viedol od začiatku Sládkovičovej ulice, kde bola aj veža s priekopou, cez ktorú šiel most. Tam bol portál, cez ktorý sa vchádzalo do tej veže a potom pokračoval z oboch strán obrovským múrom smerom k bráne na Mierové námestie. Barbakán patrí jednoznačne medzi najzaujímavejšie predhradobné opevnenia tohto druhu na území bývalého Uhorského kráľovstva,“ doplnil D. Hulínek s tým, že v rámci uhorských stredovekých miest ide o jeden z najzaujímavejších barbakánov. Jeho výstavba súvisela s kráľom Žigmundom, ktorý panoval počas husitských nájazdov a pravdepodobne bol primárne postavený ako obrana proti týmto nájazdom zo strany Čiech. Inak, Trenčín bol obľúbeným mestom kráľa Žigmunda a často sa tu na hrade zdržiaval.
Archeológovia v skúmanom území našli aj veľmi veľa keramiky z neskorého obdobia stredoveku i niekoľko keramického materiálu z doby rímskej. „Podľa všetkého tu bolo kedysi rímske osídlenie, ktoré bolo narušené alebo je ešte pod nami, ale za súčasného stavu ho nedokážeme nájsť. Bolo tu aj veľmi veľa skla od stredoveku až po novodobé obdobie. Zaujímavosťou je i zvyšok kovovej gule do dela, opracovaný kosťový predmet z obdobia novoveku a raritou je napríklad lebka mláďaťa jazveca. Odhalili sme aj zvyšky domov, ktoré boli vnútri toho barbakánového priestoru. Ich počiatky sa datujú od 16. storočia, resp. konca 15. storočia až do 19. storočia,“ upresnil Drahoslav Hulínek.
Archeológovia svoj výskum ukončili, ale ešte musia byť k dispozícii historikovi, ktorý bude teraz vytvárať pôdorys nájdených zvyškov stavieb a architektonicky ich vyhodnocovať. Zároveň budú pozorovať výkopové práce zhotoviteľa pri revitalizácii tejto ulice, či sa pri nich ešte niečo neobjaví a budú tiež kontrolovať zasypávanie sondážnych jám. Predtým sa ale nálezy prekryjú geotextíliou a odhalené inžinierske siete sa budú musieť tiež dôsledne zakryť. K zasypaniu všetkých sond by malo dôjsť do konca roka. Prípadná budúca forma prezentácie archeologických nálezov vzíde z komunikácie s pamiatkarmi.
