Aby sa lipa mohla nadýchnuť a ďalej rásť

21. 4. 2020

Symbol slobody na Mierovom námestí rastie už vyše 51 rokov. No posledné obdobie má problémy, ktoré súvisia so zhutnenou pôdou v bezprostrednom styku s jej koreňmi. Nevie sa dostatočne nadýchnuť a bez kyslíka ani strom nedokáže žiť. To, že sa nemá dobre, dokazoval i fakt, že mala v posledných rokoch čoraz menej listov. V týchto dňoch sa Lipe slobody v centre mesta uľaví. Pôda pri jej koreňoch sa prevzdušní a jej korene dostanú výživu.

Za celý zákrok spolu s výmenou trávnika okolo lipy mesto zaplatí 4 500 eur. „Pracujeme na zlepšení stanovištných podmienok stromu s použitím technológie AIRSPADE. Ide o vzdušný, hypersonický rýľ. Je to technológia, kde prúdenie vzduchu narúša štruktúru substrátu a odfukuje ho, bez poškodenia koreňov stromov. Výmenu zeme urobíme metódou radiálneho mulčovania. Existujúcu zeminu vymeníme v lúčovitých segmentoch v smere od kmeňa. Následne v týchto lúčoch vymeníme substrát za vzdušnejší a obohatený o živiny a absorbčné častice, ktoré majú vodozádržnú schopnosť. Vzdušnejší substrát obnoví výmenu plynov, ktorá je životne dôležitá pre správne fungovanie koreňovej sústavy,“ povedal Michal Zelenák zo spoločnosti PROarbor, ktorá práce v tomto týždni realizuje.

Mesto sa pokúšalo lipe pomôcť už v predchádzajúcom období. „Zabezpečili sme arboristický orez, v zálievkach dostávala výživu ku koreňom aj na listy. No prišiel čas na razantnejší, v podstate už nevyhnutný zákrok,“ uviedol Peter Kadák z Mestského hospodárstva a správy lesov.   

Lipa je symbolom slobody

K Lipe slobody v októbri minulého roka umiestnilo mesto informačnú bronzovú dosku. Pod ňu uložil Emil Sedlačko, jeden z priamych aktérov hnutia odporu proti okupácii v roku 1968, fotodokumentáciu, ktorá bude nasledujúcim generáciám pripomínať august 1968. Tento strom, okolo ktorého ľudia každý deň prechádzajú, tam totiž nerastie náhodou. Zasadili ju mladí aktivisti v októbri 1968 a boli pri tom aj herci Mikuláš Huba a Eva Kristínová. Pod jej koreň zakopali v uzavretom tubuse dokumenty o dobrých vzťahoch medzi Čechmi a Slovákmi.

„Atmosféra v Trenčíne bola pred tými 51 rokmi dosť napätá. Sadenie lipky bolo protestom proti augustovej okupácií. Urobili sme to tak, aby sme oklamali Sovietov. Ešte stále bolo stanné právo, vojaci so samopalmi hliadkovali z chodníkov,“ spomína Emil Sedlačko. „Povedali sme im, že sadíme strom Slobody a bratstva Čechov a Slovákov. Bolo to dva mesiace po okupácii a práve bolo výročie republiky, tak to rešpektovali. Pre nás bola lipa aj symbolom túžby po slobode,“ doplnil.

Pošlite tip na tento článok svojim priateľom!