V minulosti bola periodická tlač v podobe novín jediným zdrojom informácii, vďaka ktorým boli občania informovaní o dianí nielen vo svojom regióne a krajine, ale aj v celom svete. V Trenčíne začali vychádzať prvé noviny už dva mesiace po vzniku 1. ČSR, ktoré vydával JUDr. Karol Štúr (synovec Ľ. Štúra), s názvom Trenčianske noviny, ktoré však zakrátko zanikli. Významným trenčianskym týždenníkom sa stal Trenčan, ktorého vydavateľ bol mestský farár Andrej Marsina. Išlo o katolícke periodikum, ktoré vychádzalo každú sobotu od 22. decembra 1923 až do roku 1945.
Trenčan neprinášal svojim čitateľom len najaktuálnejšie politické informácie z domova a zahraničia, ale na niekoľkých stranách dokázal ponúknuť úryvky literárnych diel od významných slovenských autorov (napr. Ján Botto, Jozef Branecký), cestovný poriadok, inzeráty, športovú rubriku, svadobné oznámenia či reklamy. V rubrike tzv. Chýrnik sa objavovalo viacero úsmevných až bizarných článkov, ktoré boli ladené do ľahkej irónie, veď posúďte sami.
Vtipný otec. Istý študent, odpadlík od svätej cirkve, písal svojmu otcovi, zbožnému katolíkovi, aby mu doma pripravil izbicu k študovaniu, keď príde na prázdniny. Syn aj došiel a otec zaviedol ho do maštale so slovami: „Tu máš žiadanú izbičku! Tu hľa tie voly tiež ničomu neveria, medzi nich ceľkom dobre pasuješ!“ (17. máj, 1924).
Kino pre psov budú mať v Anglii. Filmov, v ktorých hrajú psi dôležité úlohy, je už mnoho a sú iste zaujímavé, ale kino, v ktorom by boli psi obecenstvom, to tu ešte nebolo. Je to myšlienka iste originálna a bude iste zaujímavé sledovať, ako sa budú psi vo svojom kine chovať. V kine pre psov budú hlavne prevádzané filmy, v ktorých účinkujú psi a bude sa týchto kín používa, nie len pre psiu zábavu, ale i psiu výchovu. Ovšem vstupné do tohto kina, ktoré je najnovšou londýnskou senzáciou, nebudú psi platiť sami, ale ich panovia. (12. júl 1924).
Za modlitu facky. V Polešoviciach pán „pokrokový“ učiteľ Hanák vyfackal jedno dieťa preto, že sa v škole po tichu pomodlilo. Toto pokrokárske hrdinstvo najde zaiste ozvenu v celej republike a každé pokrokové sdruženie pošle mu pozdravný telegram. Aj my ho pozdravujeme a prajeme mu tých starých päťadvadsať! (31. január, 1925).
Zaujímavá štatistika. Podľa štatistických výkazov v našej republike prepije sa za alkoholické nápoje ročne 3 miliardy Kčs. V tanci a kartách prehýri sa ročne priemerne 5 miliard, prefajčí sa 1 ¼ miliardy Kčs. „Proč bychom se netěšili…? (7. február, 1925).
Eldorádo pivovarov. V našej republike je 591 pivovarov. Praha a Plzeň navarili v roku 1922 2, 343. 000 hektolitrov piva. (21. február, 1925).
Ríša medom a mliekom tekúca. Neuveriteľná zvesť doletela ku nám zo Žiliny. Dňa 9. februára našli v priekope hradskej cesty v Žiline 4 údené, veľké šunky. Kto by tieto bol ztratil, nech sa vraj prihlási u okr. súdu v Žiline. Je to opravdu pohádková ríša to Slovensko! Ešte aj údené šunky sa povalujú tuná po priekopách. Opravdu zemský raj to na pohľad! (21. február, 1925).
Nová doba, nové mravy. Dňa 5. júna vydávali žiakom posledného ročníka tunajšej štátnej obchodnej školy vysvedčenia. Jeden prepadnutý žiak, ktorého meno, pre jeho maloletý vek zamlčíme, pri obdržaní vysvedčenia vyhrážal sa prof. Jarošovi, že sa mu príde odmeniť. Po tomto výstupe išiel žiak domov a vzal otcov revolver a takto ozbrojený vrátil sa do školy. Medzičasom ale menovaný profesor upovedomil četníkov, ktorí žiaka chytili a odovzdali štátnemu zastupiteľstvu. (6. jún, 1925).
Medzi zaujímavé môžeme zaradiť aj prvé reklamy, ktoré sa vyskytovali v tlači. Rovnako vtedy ako aj dnes mali funkciu prilákať zákazníkov. Išlo o reklamy na prací prášok, vanilkový cukor od dr. Oetkera, na umelé zuby či dokonca na osvetlenie do domácnosti.
Mgr. Simona Mikušková – Štátny archív v Trenčíne
