Ferdinand Silberstein-Silvano bol funkcionalistický architekt, ktorý významne ovplyvnil tvár mesta Trenčín, aj ďalších slovenských miest. V medzivojnovom období navrhol viacero domov na starej Sihoti a medzi jeho najvýznamnejšie diela patria budovy Obchodnej akadémie Dr. Milana Hodžu a tiež dnešnej Slovenskej sporiteľne.
Jeho meno je však medzi obyvateľmi Trenčína vo veľkej miery neznáme, v čase totality mal upadnúť do zabudnutia. Jeho osud svojím spôsobom odráža realitu doby, v ktorej žil. Rodák zo Serede bol príslušníkom strednej vrstvy. Vyštudoval techniku v Prahe a vrátil sa na Slovensko, kde sa zamestnal v architektonickej kancelárii v Bratislave. Vypracoval sa a začiatkom 30. rokov si založil vlastný ateliér. Medzi jeho projekty patrili verejné budovy, školy, ale aj obytné domy a vily. Počas druhej svetovej vojny sa kvôli židovskému pôvodu ocitol v bezprostrednom ohrození života. Vďaka svojmu talentu sa mu podarilo získať výnimku z deportácií pre seba aj svoju manželku a dcéru, v poslednej fáze vojny sa skrýval v horách. Musel začínať odznova ako úradník a začal aj znova projektovať. V tomto období si zmenil priezvisko na Silvan. Všetci členovia jeho širšej rodiny nemali toľko šťastia ako on, tri sestry aj s rodinami zahynuli v období holokaustu, prežili dvaja bratia. Po nástupe komunistického režimu sa opäť ocitol v ťažkostiach a pred ďalším útlakom zo strany štátu radšej zvolil emigráciu v Austrálii.
Na mieste, kde budova dnešnej Slovenskej sporiteľne stojí sa pred stáročiami nachádzal vzdelávací ústav pre šľachtickú mládež, založený trenčianskymi jezuitami. Výstavba budovy sporiteľne prebiehala v rokoch 1934 – 37. Je situovaná vedľa dnešného Mestského úradu, oproti piaristickému kostolu, na rohu dnešného Mierového (vtedy Masarykovho, neskôr tiež Hlinkovho a Stalinovho) námestia mierne zahýba do bočnej Farskej ulice. Budova je v duchu funkcionalizmu viacúčelová – v suteréne sa nachádza kinosála (dnes kino Metro). Miestnosti na poschodiach sporiteľňa prenajímala – nachádzala sa tam napríklad zubná ambulancia či závod firmy Julius Meinl. Napriek modernému funkcionalistickému vzhľadu budova medzi historickou zástavbou nepôsobí rušivo. Hneď vedľa sa nachádza mestský úrad (vtedy radnica), ktorého nová budova bola dokončená iba niekoľko rokov predtým. Z dobových dokumentov sa dozvedáme, že výstavba neprebiehala bez komplikácií. Výhrady voči vzhľadu novej stavby mal štátny referát pre ochranu pamiatok. Ten vyjadril obavu z narušenia pohľadu na panorámu hradu a požadoval, aby budova mala iba dve poschodia. Správa Mestskej sporiteľne si však vymohla stavbu trojposchodovej budovy s nadstavbou vo Farskej ulici. Dokončená bola v roku 1937.
V roku 2005 si mesto Trenčín Silbersteina-Silvana uctilo výstavbou pamätníka na križovatke Rázusovej a Hodžovej ulice, na území starej Sihote, ktorej koncepciu navrhol práve on. Jeho budovy boli už vo svojej dobe považované za architektonické skvosty a samotná budova trenčianskej sporiteľne aj obchodnej akadémie sú dnes chránené pamiatky.
