Od najstarších dôb viedla pod hradom v Trenčíne obchodná cesta, ktorú križovala rieka Váh čo môžeme vidieť aj na najstaršom zobrazení Trenčína, ktoré pochádza z obdobia pred rokom 1580. Z tohto dôvodu bol na tomto mieste postavený jeden z prvých mostov, čiže priamo pred dnešným hotelom Elizabeth. Počas ďalších storočí bol most niekoľkokrát premiestnený, napríklad aj na miesto dnešného podchodu na Hasičskej ulici.
Archívne dokumenty, ktoré by opisovali vznik prvého dreveného mosta, ktorý spájal dva brehy rieky Váh v Trenčíne sa v Štátnom archíve v Trenčíne nezachovali. V mestských písomnostiach sa s mostmi stretávame už od stredoveku, no podrobnejšie zmienky nachádzame v mestských účtoch už v 17. storočí. Kým v staršom období sa mosty spomínajú najmä v súvislosti s opravami, v mladšom období sú to už projekty, technické výkresy, situačné nákresy, supliky, ale i fotografie. Spomenieme napríklad projekt prestavby mostu cez Váh z roku 1894 či situačný plán napojenia mostu cez Váh na štátnu cestu z roku 1876.
Od nepamäti boli mosty konštruované z dreva, a tým často podliehali skaze, príčinou boli povodne či prílišná preťaženosť. Preto sa počas niekoľkých storočí dookola opravovali, až v roku 1896 vznikol nový štvoroblúkový oceľový cestný most, ktorý postavila budapeštianska pobočka dánskej firmy Gregersen a synovia. Na prvý železničný most si museli obyvatelia Trenčína počkať dlhšie. S realizáciou sa začalo v januári roku 1883, avšak počas veľkých mrazov sa na stavbe nedalo pokračovať, opätovný začiatok prác napokon odštartoval o dva mesiace neskôr, a to v marci. Most predstavoval modernú technickú stavbu, ktorej slávnostné otvorenie prebehlo už 6 mesiacov od začatia výstavby, a to 28. októbra 1883.
Najväčšie škody na mostoch sa napáchali ku koncu druhej svetovej vojny, kedy došlo k úplnému zničeniu oboch mostov. Keďže mosty patrili medzi významné vojenské ciele, ustupujúce nemecké vojská ich úmyselne nechali vyhodiť do vzduchu, čo spôsobilo zrútenie oceľových konštrukcií železničného, ale aj cestného mostu do rieky Váh. Opravy nenechali na seba dlho čakať a už na konci mája v roku 1945 sa začala realizovať ich oprava.
Do otvorenia nového oceľového cestného mosta sa používali na prechod tri dočasné mosty. Prvý, provizórny drevený most postavili rumunskí vojaci, ktorý mal primárne slúžiť na prechod vojenského frontu. Druhý drevený most vystavali sovietski vojaci s pomocou domácich firiem, tesne vedľa zničeného oceľového mostu. Avšak ešte počas výstavby druhého mosta sa začalo s výstavbou ďalšieho. Tretí a zároveň posledný drevený most bol postavený s víziou dlhodobého využívania, preto mal už v základoch pevné drevené piliere, a tak vydržal až do roku 1956, kedy ho nahradil nový železobetónový most s tromi jazdnými pruhmi. Išlo o unikátny moderný most, ktorý bol v tej dobe jedným z najväčších cestných mostov na Slovensku.
Mgr. Simona Mikušková – Štátny archív v Trenčíne
