V súčasnosti si nikto z nás nevie predstaviť žiť bez elektriny, pritom to nie je ani tak dávno, čo naši prastarí rodičia bez nej fungovali celý svoj život. Aj keď sa Trenčín radil medzi moderné mesta nepatril medzi tie, ktoré boli prvé v zavádzaní elektriny pre obyvateľstvo. Zaujímavosťou je, že ešte v roku 1945 neboli elektrifikované všetky regióny ČSR, najhoršie na tom bol východ Slovenska. Posledná domácnosť bola pripojená k elektrickému prúdu v roku 1965.
Medzi prvé zachované zmienky v trenčianskom archíve týkajúce sa elektrárne patrí archívny dokument z roku 1869, v ktorom nachádzame informáciu o povolení rade mesta Trenčín zrealizovať prednášku pre odborníka na elektrárne Jána Pollanca z Grácu. Avšak prvé ponuky na elektrifikáciu mesta začali prichádzať až o dvadsať rokov neskôr, a to od skúsených podnikateľov, ktorí elektrinu zavádzali aj v iných mestách Uhorska. Aj keď mesto dostalo viacero ponúk na výstavbu elektrárne, malo v pláne založiť si vlastnú účastinnú spoločnosť. Dobre mienené plány mesta sa nenaplnili a výstavbu dieselovej mestskej elektrárne zabezpečila budapeštianska elektrizačná spoločnosť, ktorá ukončila realizáciu stavby v roku 1906.
Prvá skúška prebehla v podvečer 1. mája 1907, kedy sa na uliciach v meste rozsvietili pouličné lampy. O niekoľko dní nato sa osvetlenie stalo bežnou súčasťou života Trenčanov. Nielen osvetlenie, ale aj zavedenie elektriny do domácnosti, či využitie u remeselníkov sa tešilo veľkej obľube. V archívnych dokumentoch z tejto doby nájdeme aj zápisnice z rady mesta vo veci vykúpenia pozemkov na Piaristickej ulici práve z dôvodu vedenia elektrickej siete či plánovania rozšírenia elektrickej siete na uliciach Soblahovská a Hlboká.
S väčším odberom elektriny prišli prvé problémy, a to s kolísaním napätia a zvyšovaním cien. Cena elektriny vzrástla dvojnásobne v priebehu piatich rokov, čo vyvolalo u obyvateľov nespokojnosť. Pred 1. sv. vojnou budapeštianska spoločnosť, ktorá prevádzkovala elektráreň skrachovala a následne elektráreň prešla pod správu mesta Trenčín. V roku 1918 bolo zamestnaných v mestskej elektrárni 7 ľudí.
V rovnakom období ako sa budovala mestská elektráreň, vznikla ďalšia elektráreň v textilnej továrni Tiberghien Fils. Jedným z hlavných pohonov bol parný stroj s kotolňou v samostatnej budove, vedľa ktorej stál 25 metrový komín. Francúzski investori priniesli do Trenčína nové technológie, napríklad využitie trojfázového striedavého elektrického prúdu. Ďalšou z výhod bolo aj využitie uhlia ako paliva, najmä počas 1 sv. vojny, kedy cena ropy rástla. To malo za následok veľkú konkurencieschopnosť textilnej elektrárne, na rozdiel od tej mestskej, ktorá využívala na pohon naftu, čo automaticky vplývalo na cenu elektriny.
Po vzniku prvej Československej republiky sa z viacerých dôvodov v roku 1923 spojila nielen mestská elektráreň v Trenčíne s elektrárňou Tiberghien, ale aj s elektrárňou v Trenčianskych Tepliciach.
Mgr. Simona Mikušková, Štátny archív v Trenčíne
